Lost Heart

Náhoda alebo osud? 1.Časť

Z pohľadu Alex

Bol pondelok a ráno ma ako obvykle zobudil budík. Vôbec sa mi nechcelo vstávať, ale dnes ma čakajú skúšky a bude to náročné. Dnes som dlho neležala a len čo so vypla budík, vstala som. Zo skrine som si vybral veci a spodné prádlo zo šuplíka. Išla som do kúpeľne, kde som si dala rýchlu sprchu a obliekla som sa. Vlasy som si prečesala a dala ich do drdolu. Nakoniec som sa ako obvykle namaľovala a vošla som do izby. Mala som ešte hodinu čas, zapla som si nachvíľu notebook, pričom som si prečítala ešte pár riadkov z učenia.

Bola som na facebooku a úplne som zabudla na čas. Keď som pozrela na hodiny, bolo 8 a skúška začína o 15 minút. Do školy som to mala ďaleko a peši to nestíham. Pri tom všetkom zhone, som si zobrala sveter a zabudla som, že som notebook nechala zapnutý. Zišla som dole a vošla som do izby Ronnie, ktorá tam už nebola, no Josh ležal v posteli.

,,Prosím ťa hodíš ma do školy? Nestíham.“ Opýtala som sa ho, len čo sa na mňa pozrel

,,Jasne, daj mi chvíľu.“ Odpovedal a postavil sa

Odišla som z izby a čakala som naňho v obývačke. Prišlo mi to ako večnosť, keďže som sa každú sekundu pozerala na mobil.

,,To sa môže stať len mne.“ Zašomrala som si popod nos

Chodila som z jednej strany na druhú z čoho som bola ešte viac nervózna.

,,Upokoj sa, stihneš to.“ Josh mi povedal, len čo vyšiel z izby

Obaja sme sa obuli a vyšli sme von. Zatiaľ čo Josh naštartoval, ja som zamkla dom. Nasadla som k nemu a v tom momente sme sa pohli. V aute bolo to trápne ticho, ktoré nikto nemá rád. Chcela som niečo povedať, no radšej som ústa držala zavreté aby som nepovedala niečo čo nemám. Len čo sme sa blížili ku škole, Josh na mňa pozrel a ticho prerušil.

,,Bola si s Willom? Vraj ho už prepustili.“

,,Prečo by som s ním mala byť?“ pozrela som naňho

Tvárila som sa, že o ničom neviem. Nechcela som aby vedel, že bol u nás. Mám Josha rada, ale toto je medzi mnou a Willom. Vlastne bolo.

,,Chodili ste spolu, tak som myslel, že sa s ním stretneš.“ Povedal a venoval sa šoférovaniu

,,Ako si povedal, chodili. Medzi nami už nič nie je.“ Informovala som ho a pozrela som von oknom.

Josh ostal ticho a nič mi na to nepovedal. Možno pochopil, že sa o tom baviť nechcem. No možno aj vie, že klamem. Nemala som z toho dobrý pocit, no čo mám robiť? Všetko je tak čerstvé. Čím ďalej tým bolo toho viac a ja som mala pocit akoby nikto nehovoril o ničom inom.

,,Ešte raz ďakujem za odvoz.“ Povedala som, keď zastavil pri škole

,,V pohode.“ Pozrel na mňa. ,,Drž sa.“ Dodal skôr ako som zabuchla dvere na aute

Rýchlo som sa ponáhľala do triedy aby so to nezmeškala. Vyhýbala som sa všetkým ľuďom a len čo so vošla do triedy, profesor tam už bol.

,,Slečna Smithova neviete kedy vám začína skúška?“ profesor pozrel na mňa

,,Pardon, už sa to nestane.“ Ospravedlnila som sa a sadla som si na miesto

,,V to dúfam.“ Dodal a pokračoval v rozdávaní testov

Len čo mi položil test na stôl, stŕpla som. Bála som sa, že to nespravím. Učila som sa na to dosť, no nemohla som prestať myslieť na môj rozhovor s Alex a na to, čo som povedala Willovi. Samozrejme som premýšľala aj o Georgovi a bowlingu, na ktorom sme boli. Nevedela som na čo sa mám skôr sústrediť. Moja myseľ bola úplne inde akoby mala.