Lost Heart

Divný pocit

Z pohľadu Alex

Odkedy som naposledy bola s Willom, prešlo už niekoľko dní. Nevolala som mu, nepísala som mu. Nie žeby som sa bála, naopak, skôr som nemala na to odvahu. Odkedy som s ním bola naposledy bolo mi dosť zle a chcela som byť sama. Na rozdiel odo mňa on mi volal a písal stále, no nikdy som mu nezdvihla. Ronnie si všimla, že mi niečo je, no nikomu som nič nepovedala.

Je pondelok a ja sa opäť chystám do školy. Pred sebou mám ešte pár mesiacov, ktoré musím zvládnuť, no bude to ťažké. Len čo som sa zobudila, zostalo mi zle a musela som ísť na wc. Od včera večera som nič nejedla, takže to mohlo byť aj z toho, no vedela som, že klamem sama sebe. Namiesto toho aby som ostala doma a porozprávala sa s Ronnie, som sa trochu namaľovala a obliekla som sa. Tento krát som sa tým moc nezaoberala a zobrala som prvé čo som videla. Vlasy som si dala do drdolu a išla som do kuchyne.

,,Dobre ráno.“ Josh ma pozdravil len čo som vošla do miestnosti

,,Dobre aj tebe.“ Pozrel som naňho a otvorila som chladničku

Ako prvé som vytiahla pomarančový džús a hneď potom zeleninu. Nechcela som si robiť nič extra, tak som si nakrájala zeleninu do misky a spravila si šalát. Zjedla som to skoro celé, keď som si všimla, že prídem neskoro do školy. Zobrala som si rýchlo bundu s taškou a vyšla som von.

,,Ahoj, chcel som akurát zaklopať.“ Will stál predo mnou

,,Čo tu robíš?“ prekvapene som pozerala

,,Neozvala si sa celý víkend. Stalo sa niečo?“

,,Nie. Chcela som byť sama.“ Spravila som pár krokov vpred. ,,Prepáč, ale ponáhľam sa do školy.“ Dodala som po chvíli

,,Veď aj ja, tak si nasadni.“ Kývol na auto

Zatiaľ čo on išiel ku autu, ja som tam stála a nechápavo sa naňho pozerala. Čo myslel tým ’Veď aj ja?‘  Myslela som, že do školy nechodí. Stál opretý o autu a pozeral na mňa, keď som pochopila aby som si nasadla. V rýchlosti som sa akoby prebrala z tranzu a nasadla si. Pripútala som sa a čakala som kým sa pohneme.

Po ceste do školy bolo v aute ticho, čo ma mierne znervózňovalo. Vedela som, že prvú hodinu nestihnem včas, tak som sa uvoľnila.

,,Prečo si sa neozvala?“ Will prerušil ticho medzi nami

,,Chcela som, ale nemala som čas.“ Koktavo som zo seba vydala

,,Ah, takže ty si nemala čas...“ potichu po mne zopakoval

,,Tak som to nemyslela. Ja len že, bolo to ho na mňa trochu viac.“ Povedala som, keď som si všimla jeho tvár

Vypadal naštvane a mal aj prečo. Nechcela som sa s ním hádať, no tiež som mu nechcela povedať pravdu. Bola pravda, že som sa bála jeho reakcie, no vedela som presne čo by spravil. Nechal by ma a odišiel ako to spravil aj s ostatnými. Nechcem aby to takto skončilo.

,,Nechcem sa hádať...“

,,Tak tie hádky nezačínaj.“ Skočil mi do reči

,,Takže za to všetko čo sa stalo môžem ja?“

,,Nie! Jasne že nie, len chcem aby si ku mne bola úprimná.“ Pozrel na mňa

,,A som. Cez víkend som bola doma a nič sa nestalo, len som si potrebovala všetko zrovnať. To je všetko.“ Vysvetlila som mu to

Vlastne teraz som mu ani neklamala, len som mu nepovedala všetko. Viem, že sa to raz dozvie a poviem mu to, ale nie teraz a nie takto.

,,Sme tu.“ Zastavil pred školou