Len čo som nasadla do sanitky, pýtali sa ma rôze oztázky.
,,Ste jeho príbuzná?“
,,Som jeho priareľka. Prosím vás ako na tom je?“
,,Teraz vám nič moc nevieme povedať. Všetko sa ozviete až po operácii.“ Vzápätí odpovedal lekárnik a Willa čo najrýchlejšie previezli na operačku
Zatiaľ čo som čakala na chodbe, zavolala som Ronnie a všetko som jej povedala. Išla som sa z toho čakania zblázniť. Chodila som sem a tam. Chvíľu som sedela no nič mi nepomáhalo odľahčiť situácu. Keď asi po pol hodine prišla Ronnie, hneď sa na mňa vrhla.
,,Ako je na tom?“
,,Neviem, doktor ešte nevyšiel.“
Keď som videla ako sa Ronnie trápy, ako ju to dostalo. Keby som to tušila, nič by som jej nepovedala. Nemohla som na ňu pozerať a nič jej nepovedať.
,,Ronnie, mala by si vedieť, že Josha odviedli kvôli mne. Viem, že sa naštveš, ale mala by si to vedieť. Snažil sa ma chrániť kým neprišiel Will, no nevedel, že príde polícia.“ Sadla som si vedľa nej. ,,Ronnie povedz niečo.“ Dodola som keď nič nehovorila
Keď už už Ronnie chcela niečo povedať, vyrušil nás doktor.
,,Slečna Smithova?“
,,To som ja. Čo je s ním?“ hneď som sa postavila
Doktor neváhal a všetko mi povedal
,,Našťastie guľka nezasiahla srdce, takže z najhoršieho je vonku. Necháme si ho tu ešte deň na pozorovanie aby sme sa uistili, že jeho stav je v poriadku.“
,,Takže môžeme ísť za ním?“
,,Iste.“
Len čo doktor odišiel, s Ronnie sme išli za ním na izbu. Bála som sa vojsť dnu. Naposledy keď som tu bola tak si ma Will nepamätal. Bála som sa, že sa to zopakuje. Od strachu som zastavila pár krokov od dverí, zatiaľ čo Ronnie bez problémov kráčala ďalej. Keď zastavila pri dverách a všimla si, že nie som pri nej, vrátila sa ku mne.
,,Alex, si v poriadku?“
,,Čo ak si ma zase nebude pamätať? Čo ak sa zase niečo stane?“ nervózne som pozrela na Ronnie
,,Nemáš sa čoho báť. Doktor povedal, že je v poriadku. Len si ho tu nechajú na pozorovanie.“ Ronnie ma utešovala
,,Máš pravdu.“ Potichu som povedala a následovala som Ronnie do jeho izby
Skôr ako som vošla, zhlboka som sa nadýchla a vydýdchla som. Pomaly sme s Ronnie vošli dnu. Zatiaľ čo ona bezproblémov kráčala k jeho posteli, ja som ostala stáť pár krokov od dverí. Myslela som, že Will bude spať, no bol hore a rozprával sa z Ronnie. Stála som na mieste a pozerala som na nich, keď v tom Ronnie ukázala na mňa.
,,Alex.“ Will s radosťou povedal. ,,Som moc rád, že ti nič nie je.“ Pokračoval
,,Obaja sme v poriadku.“ Usmiala som sa a rukou som si prešla po bruchu
,,Nechám vás samých.“ Ronnie nás prerušila a odišla z izby
Medzi nami ostalo chvíľu ticho. Obaja sme na seba iba pozerali akoby sme nič iné nevedeli. Keď som ho opäť videla na tej posteli, prišlo mi zle. Pomyslenie na všetko čo sa stalo mi nerobilo dobre.
,,Nejdeš ku mne?“ Will prerušil ticho medzi nami
Len som prikývla a prišla som k posteli.
,,Chýbala si mi, som strašne rád, že ťa vidím.“
,,Will, ja ...“ zastavila som sa. ,,Bála som sa.“ Po chvíli som dodala
,,Nechápem a prečo?“ Will na mňa pozeral
Skôr ako som to Willovi povedala, sadla som si na stoličku, ktorá bola pri posteli. Bolo načase povedať mu celú pravdu.
,,Nepovedala som ti všetko. Nechcela som sa k tebe vrátiť, pretože ma George vydieral. Pokiaľ by sme spolu boli, spravil by ti niečo a to som nechcela. Neviem ako sa to dozvedel, ale práve kvôli mne ti dal tú prácu. Aby si vykradol banku, preto ma aj uniesol.“
Will nechápavo a bezslova na mňa pozeral. Nečudovala som sa mu. Sama som nechápala prečo som mu to nepovedala skôr.
,,Ale prečo si mi to nepovedala hneď? Nemusela si to trpeť a ani naše dieťa.“
,,Mrzí ma to, ale vždy keď som ťa videla, nemala som odvahu povedať ti to.“ Zo slzami v očiach som hovorila
,,Milujem ťa Alex.“ Will ma chytil za ruky. ,,Je mi jedno kto nám bude stáť v láske, nikdy vás neopustím.“ Pokračoval
Pozrela som naňho či to myslí vážne. Čakala by som čokoľvek, okrem toho čo povedal. Cítila som sa tak pokojne no zároveň rozrušene. Pocit vo mne mi hovoril, že všetko bude dobré, no nechcela som tomu veriť.
,,Milujem ťa Will.“ Usmiala som sa naňho
,,Alex mala by si si íst domov oddýchnuť. Bolo toho na teba moc.“
,,Asi máš pravdu.“ Pobozkala som ho a išla som domov
Z pohľadu Willa
Len čo som zavolal políciu, vystúpil som z auta a vošiel som do skladu. Keď som videl Georga vedľa Alex, tep sa mi zrýchlil a neuržal som sa. Varoval som ho, no nepočúval ma. Vykašlal som sa na zbytok plánu a smeroval som rovno k nemu. Keď som videl ako sa jej dotýka, neváhal som a strelil som mu do nohy.
Stál som nad ním zo zbraňou v ruke, keď v tom som započul výstrel. Nevedel som odkial to išlo, no po chvíli som sa ocitol na zemi. Videl som ako George zatýkajú, no mňa tam nechali ležať. Skôr ako som zatvoril oči, videl som ako Alex s plačom beží ku mne. Vnímal som ju celý čas, no nezmohol som sa ani na slovo. Skôr ako som prestal úplne vnímať, počul som ako prichádza sanitka.
Zobudil som sa na izbe, ktorá bola depresívna ako vždy. Jediné čo mi pomáhalo nemyslieť na to všetko bola Alex. Prial som si aby tu teraz bola. Keď sa v tom otvorili dvere a ja som videl Ronnie, bolo to akoby ma Boh vypočul. Chvíľu som sa s ňou rozprával, kým som sa spýtal na Alex.
Len čo nás Ronnie nechala samých, Alex podišla ku mne a ja som opäť pocítil to šťastie. Rozprávali sme sa, až pokým mi všetko nepovedala. Klamal by som ak by som povedal, že som nebol nahnevaný. Naopak, štvalo ma že mi to nepovedala, no keď som pochopil, že to robila kvôli mne. Bolo to to najkrajšie čo človek pre mňa urobil.
Rozlúčil som sa s ňou a opäť som si ľahol. Nenávidel som to tu. Nedalo sa tu nič robiť. Zavolali ma na večeru, ktorá ako obvykle chutila hnusne. Hneď potom som sa vrátil späť na izbu. Chcel som ísť spať, keď v tom mi zazvonil mobil a zdvihol som.
,,Áno?“
,,Josh už je doma, zaplatila som zaňho výkupné, snáď ti to nevadí.“ Ronnie sa ozvala z telefónu
,,Vôbec, som rád že si to spravila. Alex už prišla?“
Ronnie nič nepovedala. Chvíľu som čakal, kým som otázku zopakoval.
,,Ronnie, tak prišla už?“
,,Will, musím ti niečo povedať.“
,,Čo sa stalo? Je Alex v poriadku?“
,,Keď som prišla domov, našla som ju ležať v bezvedomí na zemi. Okamžite som ale zavolala záchranku.“
Keď m to Ronnie povedala, skoro mi padol mobil z rúk. Nechápal som ako sa to mohlo stať. Nečakal som takú správu. Zrušil som hovor a bez váhania som išiel na informácie.
,,Prosím vás priviezli už Alex Smithovú?“
,,Áno, okamžite musela ísť na operačku.“ Odpovedala mi a pozrela na mňa
ESTÁS LEYENDO
Lost Heart
RomanceTakže je tu pokračovanie predošlého príbehu. Snáď sa vám bude páčiť. Je pravda že mám s tým väčšie plány, bude dlhšia a možno pribudnú aj nové postavy ;) Nechajte sa prekvapiť :)