Lost Heart

Plány

Videla som ho odchádzať, no nevedela som čo mám robiť. Chcela som ho zastaviť, no časť mňa to nechcela. Časť mňa, ktorej klamal ho chcela nenávidieť, no nešlo to. Nech som sa akokoľvek snažila, proste to nešlo. 

,,Nechoď." v poslednej chvíli som prehovorila

Will ostal síce stáť na mieste, no trvalo kým sa na mňa otočil. 

,,Alex ja  nemôžem. Ublížil som ti a ublížim ti znova." 

Will mal možno pravdu, no aj napriek tomu som verila že som sa rozhodla správne. Podišla som k nemu a prehovorila som. 

,,ublížil si mi, klamal si viac krát, no ani raz si nepovedal že ma nemiluješ. Povedz to a môžeš spokojne odísť." 

Stála som od neho pár centimetrov, moje srdce sa roybúšilo ešte viac a dúfala som, že neodíde. Nikto by ho nenahradil, nikdy by som nezabudla na to čo sme prežili spolu či bez seba. 

Keď Will neodpovedal, sklonila som hlavu a sklamane som pozerala do zeme. 

,,To nemôžem. Chcem sa o vás postarať a ostanem pretože ťa milujem." rukou mi zdvihol hlavu a pozeral mi do očí 

Will spravil krok ku mne, čím zaplnil medzi nami medzeru. Cítila som ako svoju ruku položil na moje brucho, čím ma viac uistil a pobozkal ma. Náš bozk prehĺbil, rukami som mu zašla do jeho vlasov a jemne ho potiahla za končeky. 

Milovala som tieto chvíle s ním. Chvíle keď som ho mohla cítiť, byť pri óm, byť v jeho objatí. Nechcela som to prerušiť, no nakoniec som sa po chvíli odtiahla a poyrela naňho. 

,,Chcem odtiaľto odísť."

Will sa na mňa nechápavo poyrel. Keď som videla že nevie čo povedať, yasmiala som sa a dodala som. 

,,S tebou, len čo skončím školu." 

,,To myslíš vážne?" Will ihneď reagoval

Videla som, že je nadšený. Úsmev sa mu tiahol od ucha k uchu a ihneď ma pobozkal. 

---

Sedeli sme spolu na posteli a plánovali sme spoločnú budúcnosť. Obaja sme navrhovali mestá kde by sme sa mohli presťahovať až sme sa nakoniec royhodli pre Miami. 

Pozrela som na Willa a nečakane som sa spýtala. 

,,Čo by si chcela aby to bolo?" 

,,Myslíš naše dieťa?" pozrel na mňa

Len som mu prikývla a čakala som čo povie. 

,,Dievčatko." 

,,Naozaj?" prekvapene som naňho pozrela

Myslela som, že povie chlapca, no potešilo ma to. 

,,Chcem aby bola taká úžasná a krásna ako ty, aby som ju mohol ľúbiť ako teba."

,,Milujem ťa Will." po chvíli ticha som povedala 

Ľahla som si naňho a vzápätí som pocítila to teplo, tú lásku, dôveru. Bol to úžasný pocit mať ho. Cítiť sa tak šťastne. Will mi rukou prechádzal po chrbte, čo ma mierne uspávalo. Skôr ako som predsalen zaspala, rozmýšľala som ako dlho budem mať ešte školu. No najviac som sa bála toto aby sa nič nedozvedel George. Nevedela som čoho by bol schopný, no jedno som vedela. Nič dobré by to nebolo. 

Z pohľadu Willa

 Alex pokojne na mne ležala a ani som si nevšimol že zaspala. Bola taká roztomilá keď spala. Nechel som ju zobudiť, opatrne som jej hlavu položil na postel a prikryl som ju. Potichu som vyšiel z izby, zavrel som dvere a vybral som sa do mesta. To že sa Alex chce presťahovať ma zaskočilo, no bola to úžasná správa. Vedel som, že budúcnosť je za dverami a musím ju začať plniť.

Obehal som pár agentúr, pozrel som nejaké domi kde by sme sa mohli nasťahovať. Niektoré obrazy som zobral domov aby sme si vybrali. Skočil som ešte do banky a na účet Alex som preniesol nejaké peniaze keby sa niečo stalo. Sľúbil som jej že sa o ňu postarám a to splním aj keby sme nemali byť spolu. 

Po ceste domov som sa stavil ešte v obchode a kúpil som niečo na večeru. Skôr ako som nasadol do auta, pozrel som na mobil. Bolo pár minút po 18 a bolo načase ísť domov. 

,,Ale, ale koho to tu máme." zrazu sa ozval spoza mňa. ,,Slávny pán Monroe ktorý si spomenul na to čo nemal." dodal len čo som sa otočil 

,,George! Čo tu chceš?" znechutene som naňho pozeral 

,,Prišiel som ti niečo odkázať od niekoho dôležitého." povedal a jeho mobil natočil ku mne 

,,Will? Will prosím pomôž mi."  Na obrazovke som videl ako Alex držia nejaký chlapi

,,Kde je a čo si jej spravil?!" okamžite som zvrieskol po Georgovi 

,,Všetko po poriadku. Tu máš mobil, na ktorý ti budem volať a vždy to zdvihneš. Budeš sa riadiť tým čo ti poviem inak ju už niky neuvidíš!" Podal mi mobil a šiel k autu, ktoré bolo pár metrov od neho 

Nechápal som čo to malo znamenať. Ako mám vedieť že je v poriadku a čo mám teraz robiť? Stál som tam niekoľko minút, mobil ktorý mi dal George som mačkal v ruke a nevedel som čo robiť. Sadol som si do auta aby som išiel domov, keď v tom mi zazvonil mobil. 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Takže po dlhej dobe je konečne časť. Ospravedlňujem sa že až teraz ale mala som problémy z počítačmi takže som to stále písala odznova. Tak dúfam že to čakanie stálo za to a že sa vám časť páči. :) Komenty potešia