Lost Heart

Musí to vedieť 2.časť

Po dlhej dobe som konečne spravila trailer. Nájdete ho dole alebo v mojom profile. 

V nemocnici som sedela už viac ako hodinu a žiadna správa od doktora. Celý čas som sa klepala a čakala čo bude. Z toľkého čakania som sa začala prechádzať na chodbe sem a tam, keď v tom som v diaľke počula Ronnie.

,,Alex.“ Pribehla ku mne a objala ma. ,,Čo sa stalo? Hovor!“ netrpezlivo sa pýtala len čo sa odtiahla

,,No potom čo si mi povedala som išla za Willom. Chcela som mu všetko povedať a vysvetliť pretože ho nechcem stratiť.“ Sadli sme si na stoličky. ,,Prišla som teda k nemu a nikoho som nevidela a z obývačky som počula nejaký buchot , tak som sa tam išla pozrieť. Tam som videla ako Will leží v bezvedomí na zemi, tak som rýchlo volala sanitku a snažila sa ho prebudiť, no márne.“ Dopovedala som jej všetko

,,A doktor už za tebou bol?“

,,Práveže  ešte nie. Stále čakám.“ Smutne som na ňu pozrela

Bála som sa a neskrývala som to. Willa milujem a ak by sa mu stalo niečo vážne, nikdy by som si to neodpustila. S Ronnie sme tam ticho sedeli niekoľko minút, keď som si všimla ako k nám mieri Josh. Neprekvapovalo ma to keďže s Ronnie chodia. V podstate bola som rada, že sú tu pretože nikoho iného ani  nemám.

,,Si v poriadku?“ Josh podišiel ku mne a objal ma

,,Ja áno, ale Will...“ Pozrela som na Josha

Netrvalo dlho a uvedomil si, že stále o ňom nič nevieme. Všetci traja sme tam len tak sedeli a nič nerobili. Vlastne ani sme nemohli, no štvalo ma to. Najradšej by som vrátila čas a priala si aby sa to stalo mne. Aby som tam teraz ležala ja a nie on. Keby som vtedy neodišla zo školy, nič z tohto by sa nemuselo stať.

,,Slečna Smithova.“ Nečakane sa pred nami objavil doktor

,,Ano?“ postavila som sa a moje srdce sa rozbúchalo

Kým stihol niečo povedať, môj tep sa zrýchlil, srdce mi bilo ako o život a celá som sa chvela. Bála som sa čo povie, no snažila som sa myslieť pozitívne. Ronnie a Josh stáli pri mne a obaja netrpezlivo čakali čo nám povie.

Po chvíli doktor konečne prehovoril.

,,Máte šťastie, ak by ste zavolali o pár minút neskôr, mohlo to byť horšie. Krvácanie do mozgu sme zastavili, no aj napriek tomu ho budeme naďalej pozorovať. Nie je vylúčené, že sa jeho stav zmení.“ 

Neverila som tomu čo počujem. Ako je možné, že je na tom až tak zle? Moje nohy sa podlomili a musela som si sadnúť.

,,Môžeme ho vidieť?“ po chvíli sa Josh opýtal zatiaľ čo Ronnie sedela vedľa mňa

,,Áno, ale mal by byť v pokoji.“ Odpovedal a odišiel

Pomaly som sa postavila a nasledovala som Josha s Ronnie. Kráčali sme na koniec chodby a ja som bola čím ďalej tým viac nervózna. Stála som pri dverách, zatiaľ čo Ronnie s Joshom už vošli dnu. Chcela som ísť hneď za nimi, no bála som sa. Z toho čo povedal doktor som nadšená nebola a pohľad na Willa neviem ako zvládnem.

,,Alex? Tak ideš?“ Ronnie prišla za mnou

,,Bojím sa Ronnie.“ Pozrela som na ňu

Ronnie neváhala a objala ma. ,,Bude to dobré neboj sa. Will zabojuje a opäť budete spolu.“

Chcela som tomu veriť, tak moc, no niečo v mojej hlave hovorilo nie.

,,Čo ak nie?“ odtiahla som sa od nej

,,Teraz na to nemysli.“ Povedala a potiahla ma dnu

Pomaly som s ňou vošla a kráčala k jeho posteli. Videla som ako bol napojený na rôzne prístroje a ledva dýchal. Bol to príšerný pohľad, no aj napriek tomu som tam ostala. Stoličku som si dala k jeho posteli a sedela som pri ňom.

Z pohľadu Willa

Počul som niekoho v kuchyni a chcel som sa tam ísť pozrieť, keď v tom som sa neudržal a padol som. Cítil som ako moja hlava padla na kraj stolíka a ja som pomaly omdlieval. Niekoho som videl nado mnou, no nevnímal som a nakoniec som zavrel oči.

,,Išiel som cez park do starého opusteného domu, kde sme sa stretávali s chalanmi aby sme prebrali mnohé veci, keď som si všimol ako na lavičke sedí nejaké dievča. Bola ku mne otočená chrbtom, no videl som že je smutná. Zostal som stáť na mieste a pozeral som na ňu. Chcel som ísť ku nej, no bál som sa že ma odmietne. Rozhodol som sa nevšímať si ju a ísť ďalej. Prešiel som par krokov, keď som zastal a pozrel na ňu. Všimol som s že v ruke držala kúsok skla, ktorým si prechádzala po predlaktí. V tom momente som sa prekonal a išiel som za ňou.

,,Ahoj, máš tu voľne?" spýtal som sa jej, keď som stal tesne vedľa lavičky

Ani sa na mňa nepozrela, len stále držala v ruke sklo a rezala si ruku. Bolo to tak príšerne vidieť to. Vlasy jej zakrývali tvár a tak som nevidel ako vypadá, no pohľad na u bol príšerný. Nedokázal som viac na ňu pozerať. Čupol som si k nej, chytil jej ruku, v ktorej držala sklo a jemne ju dal preč. Nesúperila so mnou, čo bolo fajn a tak som jej rýchlo sklo odhodil z ruky. Všimol som si však, že na druhej ruke mala asi 20 škrabancov do krvi, tak som ju chcel zobrať preč, keď som si všimol jej tvár. Nemohol som tomu uveriť, že vidím práve ju. Že je tu a robí toto.

,,Preboha Alex. Čo si to spravila?" zdesene som zo seba po chvíli vydal

,,Ja neviem." pomaly odpovedala

,,Prečo si to spravila?" pozrel som jej do tváre, v ktorej bolo vidieť zdesenie, smútok, hnev...

,,Čakala som ťa, ale odišiel si a nechal ma tu. Bola som tu sama, všetko som prežila sama a ty si ani neprišiel." povedala akoby bola omámená a sadla si naspäť na lavičku .

,,Tu je mi dobre. Chcem byť sama." po chvíli dodala

,,Nie. Zoberiem ťa domov." zdvihol som ju na ruky a odniesol som ju.

Stále dokola sa mi premietal ten istý sen. Chcel som sa zobudiť a zabrániť tomu, no cítil som, že nemôžem. Nevedel som kde som ani čo sa deje, len som počul okolo seba hlasy. Ani jeden z nich mi nebol povedomý až dokým som nezapočul ten jej.

,,Will prosím nenechávaj ma tu. Potrebujem ťa. Jeho toho veľa čo ti chcem povedať a musíš to vedieť.“ Nachvíľu som nič nepočul. ,, Nikdy som to nechcela ukončiť no bolo to pre tvoje dobro, chcela som ťa ochrániť. Ochrániť teba a naše dieťa.“ Počul som ako dodala

Nevedel som či je to skutočné alebo nie, no to čo som počul mi dalo silu bojovať. Cítil som, že ma potrebuje a ja potrebujem ju.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Nie je možné, dala som časť skôr a viete prečo? Pretože ma teší, že to stále čítate. :) 

Tak a je to vonku. Viem, že sa asi bojíte čo bude s Willom, ale nebojte sa. Možno ste čakali že bude tehotná, no ja osobne som nad tým ešte na poslednú chvíľu uvažovala. :) Snáď sa páčila časť :)