Lost Heart

Milujem ho

Z pohľadu Alex

Po tom ako ku mne Will prišiel a všetko mi to povedal, som mala slzy na krajíčku, no udržala som ich. V poslednej chvíli ma napadli ešte slová, ktoré mi povedala Caroline a v rýchlosti som uvažovala. Mali pravdu, všetci. Ronnie, Caroline, Josh. Willa milujem a nedokážem byť bez neho. Už nie. Bola som od neho 4 roky, najhoršie roky v mojom živote. Keď ma pobozkal, brala som to ako znak a náš bozk som prehĺbila. Konečne som ho cítila pri sebe, konečne som cítila jeho pery na mojich, jeho dotyky. Zimomriavky mi prešli po celom chrbte, no užívala som si to. Nedokážem ani opísať ten moment. Vždy som pri ňom cítila motýliky v bruchu, no tento raz akoby som mala v bruchu celú zoo. Bolo to proste dokonalé..

Išli sme k jeho autu, do ktorého sme obaja nasadli. Chvíľu som čakala, kým Will nasadol a naštartoval.

Konečne sme sa pohli a išli sme k nemu domov. Ja som pozerala von oknom, no niekedy moje oči padli na neho. Keď som po chvíli pozerala von oknom a rozmýšľala som ako to poviem Georgovi, cítila som ako Will na mňa pozerá.

,,Zlatko, stalo sa niečo?“

,,Nie, všetko je v poriadku. Len som proste šťastná.“ Falošne som sa naňho usmiala

Will mi úsmev opätoval a venoval sa naďalej šoférovaniu. Vôbec som nepomyslela na to, ako mu to vysvetlím a ako bude reagovať. Ale predsa len, zoberie to v pohode. Bol pri mne keď som to potrebovala a sme kamaráti. Ďalej som sa tým radšej pre tento raz nezaoberala.

,,Naozaj ti nič nie je?“ Will sa opýtal keď sme zastavili

,,Naozaj. Poďme už dnu.“ Odpovedala som mu a otvorila som dvere

Will nechápal prečo som taká, no vysvetľovať sa mi to nechcelo. Posledné čo potrebujem je hádka. Chvíľu som čakala pri dverách, kým Will konečne prišiel a otvoril mi.

,,Až po tebe.“ Rukou ukázal dnu

Neváhala som a vošla som dnu. Skoro som zabudla ako to tu vypadá, no vôbec nič sa nezmenilo. Všetko vypadalo tak ako keď som tu bola naposledy. Pomaly som kráčala do obývačky a počula som ako Will zavrel dvere. Ani som sa nenazdala a bol pri mne.

,,Chýbala si mi.“ Objal ma zo zadu

,,Aj ty mne.“ Otočila som sa k nemu

Stála som pri ňom, pár milimetrov od neho. Jeho ruky boli tesne nad mojím zadkom. Pozerala som mu do očí, v ktorých som videla toľké iskričky šťastia. Bol taký zlatý. Akoby sme boli obaja malý a ani jeden nevedel čo máme spraviť. Bolo to ako v škôlke. Po chvíli ticha, ma Will pobozkal. Náš bozk v tom momente prehĺbil a ja som mu rukami zašla do vlasov. Mierne som ho potiahla za končeky na čo mierne zastonal. Netrvalo dlho a cítila som ako ma Will zdvihol a kráčal so mnou do izby. Celý čas som sa ho pevne držala a bozkávala ho až kým ma nepoložil na posteľ. Neváhal a ľahol si nado mňa a začal ma bozkávať na krku. Cítila som ako mi sal pokožku a hlavu som mierne zaklonila aby mal lepší prístup. Keď už mi chcel rozopnúť rifle, našu chvíľu prerušil môj mobil.

,,Neber to.“ Pozrel na mňa

,,Bude to len chvíľa.“

,,Zlatko, no tak. Neboli sme spolu dlho, jeden hovor snáď počká.“

,,Daj mi minutku.“ Dala som mu pusu a zdvihla som hovor. ,,Prosím.“

,,Alex? Máš dnes večer čas? Moc rád by som ťa zase videl:“ ozvalo sa z telefónu a ja som vedela že je to George

,,Ahoj George.“ Pozdravila som ho, keď v tom sa Will odo mňa odtiahol. ,,Chvíľu by som čas mala, musíme sa porozprávať.“ Povedala som po chvíli

,,Tak o 8hod.?“ opýtal sa

,,Dobre budem ťa čakať pred Crustyho pizzeriou.“ Povedala som a zložila som

,,Čo chcel?“ Will na mňa vyblafol len čo som zložila

,,Chce sa stretnúť.“ Odpovedala som mu. ,,Skôr ako niečo povieš, chcem sa s ním stretnúť a vysvetliť mu, že sme zase spolu. Mám ho rada a chcem aby to vedel.“ V rýchlosti som dodala

,,Fajn. Ale pôjdem s tebou.“

,,Nie. Chcem mu to povedať sama.“

,,Aspoň ťa odveziem.“ Namietal

,,Dobre teda.“ Usmiala som sa naňho. ,,Poď sem a nežiarli už, dobre vie, že milujem len teba.“ Tvár som mu chytila do rúk a pobozkala ho

,,Ja a žiarliť? No dovol, toto si o mne nemysli.“ Odtiahol sa odo mňa

Len čo to dopovedal, pozrela som naňho či to myslí vážne. Neverila som mu ani jedno slovo. Vedela som aký je, poznala som ho a toto na mňa nezaberie.

,,Ale čo, tak v tom prípade ti nebude vadiť ak ho kamarátsky pobozkám.“ S úškrnom som naňho pozerala

,,Ani to neskúšaj!“ znervóznel

,,Haá, ja som to vedela.“ Začala som sa smiať

Will ostal ticho a postavil sa z postele. Zamieril ku skrini, odkiaľ vybral nejaké veci a hodil ich na posteľ.

,,Ale no tak, dobre vieš že by som to nespravila.“

,,Keď si to hovorila nebol som si tým tak istý.“ Povedal a vyzliekol si tričko

,,Ak chceš byť takýto, fajn.“ Povedala som a išla som ku dverám

Len čo som ich otvorila, chcel niečo povedať, no ostal ticho. Neváhala som a vyšla som von a zabuchla som za sebou. Nenávidela som, keď sa takto správal. Bol tak neprístupný. Všetko bral vážne. Vedela som, že ho to prejde a tak som to nechala tak. Išla som do kuchyne, kde som si naliala džús, ktorý bol v chladničke a nachystala som si suroviny na lievance. Čakala som, že čochvíľa zíde dole, no keď nechodil, rozhodla som sa pustiť do tých lievancov.

Keď som ich dorobila, pár som si naložila na tanier a pustila som sa do nich. Bola som neskutočne hladná akoby som nejedla rok. Kúsok po kúsku som prežúvala, keď som započula ako Will schádzal dole. Len čo vošiel do kuchyne, postavila som sa a zaniesla som tanier do umývadla. Chcela som odísť, keď v tom ma stiahol k sebe.

,,Si roztomilá keď sa hneváš.“

,,Nie som nahnevaná.“

,,Prepáč, viem že si to tak nemyslela. Som idiot.“

,,Prečo to robíš? Prečo hneď všetko berieš vážne a nenecháš si to vysvetliť?“ pozrela som mu do očí

,,Viem nemal som to povedať, ale tiež nemôžeš kedykoľvek povedať toto. George mal príležitosť získať ťa.“

,,Ako si povedal. Mal príležitosť a nepodarilo sa mu to.“ Povedala som . ,,Nemôžeš to už nechať tak?“ dodala som po chvíli

,,Nie dokým nebudeme my dvaja v poriadku. Nechcem ťa stratiť.“ Ruku mi dal na líce

,,My dvaja sme v poriadku. Milujem ťa Will, tak už to nechaj.“ Usmiala som sa

Will nečakal dlho a pobozkal ma. Nedokázala som sa naňho hnevať, nie keď sa tak snaží. Tento krát mu to prešlo ľahko, no nabudúce to nebude mať také ľahké. Keď som sa od neho odtiahla, pozrela som na hodiny, na ktorých ukazovalo pár minút po 3poobede.

,,Musím ísť domov.“

,,Nechoď ešte.“ Chytil mi ruky

,,Musím. Ronnie sa zase bude o mňa báť.“

,,Tak fajn, zaveziem ťa a prídem pre teba o pol ôsmej.“ Naliehal a pobozkal ma  

-----------------------------------------------------------------------------------------------

Takže viem, že časť som dala neskôr a ospravedlňujem sa. Len som nemala moc času na písanie. Neviem kedy bude ďalšia časť, pokúsim sa čím skôr :) 

Taktiež táto časť je oničom ... Nie je ani moc dlhá, ale ďalšie už budú normálne dlhé a zaujímavejšie. :)