Lost Heart

Musí to vedieť 1.časť

Z pohľadu Alex

Len čo vošla do mojej izby Ronnie, posadila som sa a oprela som sa o stenu. Bola som stále prikrytá a čakala som, kým si Ronnie ku mne sadne. V podstate som bola rada, že je to ona. Je pravda, že Josh mi teraz pomohol viac, no Ronnie je a bude moja najlepšia kamarátka. Sme spolu už dlho a ak ma niekto dokáže presvedčiť alebo rozosmiať, je to práve ona. Vždy viem čo má robiť aby som sa usmievala.

,,Alex, si v pohode? Po tom čo Will odišiel sme počuli buchot tak som sa išla na teba pozrieť.“  Ronnie prehovorila len čo si sadla na okraj postele

,,Ako vieš, že tu bol?“ ignorovala som jej otázku

,,Zazrela som ho, keď odchádzal. Pohádali ste sa?“

Neodpovedala som jej. Na toto som odpoveď nemala, pretože hádkou sa to nedá nazvať. A ak by aj dalo, nikdy mu to nebudem dávať za vinu. Hlavu som mala sklonenú a pozerala som na svoje ruky, ktoré som mala mierne prikryté perinou. Cítila som ako sa Ronnie na mňa pozerala, až si nakoniec sadla vedľa mňa.

,,Rozišli sme sa.“ Potichu som povedala

,,Čoo? Salo sa niečo vážne?“

Ronnie neverila tomu čo hovorím. Veď akoby aj mohla, keď sme sa navzájom milovali? S ním som bola najšťastnejšia a bez neho. Bez neho som nikto. Len čo som na to všetko pomyslela, do očí sa mi hrnuli slzy a trápilo ma, že nič z toho prečo sa to deje som nemohla povedať Ronnie. Tak moc som chcela aby to vedela, aby mi pomohla, no nešlo to.

,,Haló? Tak povieš mi to?“ po chvíli Ronnie do mňa mierne buchla

Pozrela som na ňu, nabrala som odvahu a povedala som jej to čo aj Willovi. ,,Už ho nemilujem.“

Pri tých slovách mi išlo prasknúť srdce, no všetko som zakrývala. Musela som to zahrať tak aby mi Ronnie uverila, lenže to nedokážem. Nikdy som nechápala ako to robí, no vždy vedela kedy klamem a kedy nie. Nech som robila čokoľvek, vedela zo mňa dostať všetko. 

Ronnie na mňa pozrela pohľadom ’Robíš si srandu?‘ Chvíľu na mňa pozerala, keď ma konečne objala. Jej objatie som potrebovala. Potrebovala som vedieť, že je tu, že je všetko v poriadku.

,,Myslíš to vážne? Viem čo Will pre teba znamená a viem ako sa asi cítiš.“ Odtiahla sa odo mňa

Rukami mi utrela pár sĺz, ktoré mi stekali po tvári.

,,Viem, že v poslednej dobe som tu pre teba skoro vôbec nebola a mrzí ma to. Nemala som uprednostňovať Josha pred tebou. Potrebovala si ma vtedy, keď som tu nebola, ale aj napriek tomu viem že sa niečo deje. Nehovorila by si to len tak. Tak čo sa deje?“ pokračovala po chvíli

,,Nemôžem ti to povedať.“ Sklamane som na ňu pozrela

,,Aha..“ zastavila sa akoby nevedela čo povedať. ,,Predpokladám, že keby tu bol teraz Josh tak by si mu všetko povedala.“ Dodala

Z jej hlasu som cítila, že je nahnevaná a chápala som ju, no nemohla som jej to povedať. V podstate som nechcela pretože som ju nechcela ohroziť. Poznám Georga a vedela som čoho je schopný.

Ronnie chvíľu na mňa pozerala akoby čakala, že jej to nakoniec poviem, no keď videla že so mnou nepohne postavila sa a podišla k dverám. Skôr ako úplne odišla, dodala. ,,Mala by si si ujasniť čo vlastne chceš a bojovať za to.“

Chcela som ju zastaviť, no už bolo neskoro. Skôr ako som stihla niečo povedať, zavrela za sebou dvere. Sedela som na posteli, keď mi v hlave nebali jej slová. ' Mala by si si ujasniť čo vlastne chceš a bojovať za to.'  Vedela som, že tým narážala na Willa, no nevedela som ako. Ako som mala bojovať o niekoho, komu hrozí smrť? Čo by ste urobili vy? Chcela som mu povedať toľko vecí, no začínal ma premáhať strach. 

Pozrela som na hodiny, na ktorých bolo pár minút po 19hod. Chvíľu som mobil držala v rukách, keď som ho položila a prezliekla som sa. Vlasy som si nechala rozpustené a prečesala som ich. Zobrala som si budnu, mobil a menšiu tašku kde som si dala veci. Zišla som dole. Videla som že Josh s Ronnie sedia pri telke a pozerali film. Nechcela som ich rušiť, tak som si zavolala taxi. 

Prešlo asi 10 minút, keď konečne taxik zastavil pred domom. Myslela som, že to bude skôr, no rýchlo som nastúpila do auta a informovala som šoféra kam má ísť. Celú cestu som nervózne klepala nohou a rozmýšľala som či robím dobre. Bála som sa, že sa stane niečo horšie ak niečo poviem. Myslela som, že sa tam nikdy nedostanem, no keď auto zastavilo pred domom a ja som vystúpila, chcela som utiecť. Pomaly som sa približovala k domu, až som pri ňom stála úplne. Otvorila som dvere a vošla som dnu. Nikde som nikoho nevidela, tak som zavrela a smerovala som do kuchyne. Na pulte som si všimla pohár, v ktorom bolo trochu whisky, keď v tom sa z obývačky ozval buchot. Ihneď som tam išla a videla som, že Will leží na zemi. 

,,Will !" rozbehla som sa k nemu. ,,Si v poriadku? Počuješ ma?" snažila som sa ho prebudiť 

Will však neodpovedal ani neotvoril oči. Začala som sa báť a stresovať. Nevedela som, čo robiť. Rýchlo som vytiahla mobil z tašky a vzťukala som sanitku. 

,,Dobrý deň.." 

,,Potrebujem sanitku na Milsomovú ulicu. Hneď!" povedala som len čo zvdihli a zdôraznila som posledné slovo 

,,Dobre, ihneď ju pošleme." povedala a zložili 

Mobil som hodila na sedačku a snažila som sa prebrať Willa, no bolo to márne. Keď aj otvoril oči, hneď ich zavrel. Sanitku som volala pred 15-imi minútami a ešte stále tu nebola. Začínala som chytať nervy. Len čo som si to v duchu dopovedala, konečne zaklopali a išla som im otvoriť. Zaviedla som ich k Willovi, ktorý stále nehybne ležal na zemi. Ihneď ho zobrali do sanitky. Chcela som ísť s nimi do nemocnice, no našťastie nenamietali. 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ešte raz prepáčte, že som časť dala až teraz. Spravila som ju zaujímavejšiu aby ste vedeli načo sa približne tešiť, ale toto zďaleka nie je všetko! Takže pozor :)