Prepáč alebo zbohom?

193 13 2
                                    

Prešlo pár dní a ja som si postupe dával všetko dokopy, o Caroline som sa dozvedel viac, čo mi pomohlo v tom aby som si na ňu spomenul. Postupne sa mi začalo všetko vracať, všetky miesta kam som chodil. Keď mi Alex povedala viac o našom stretnutí, o tom ako sme predtým spolu boli. Na niečo som si spomenul no nedokázal som si spomenúť na nič viac. Alex som zatiaľ nič nepovedal. Je pravda že neviem ako no na druhú stranu možno ani nechcem. Konečne sme spolu a nechcem to pokaziť.

Zatiaľ čo ja som každý deň sedel doma, Alex sa snažila dorobiť školu. V poslednej dobe mala toho vela pretože ju čakali záverečné skúšky, s ktorých mala nervy. Čím ďalej tým bola so mnou menej a menej. Mrzelo ma to pretože sme spolu nikam nechodili, no chápal som ju.

Bolo pár minút pred 11 hod. a ja som nevedel čo so sebou. V živote som sa nenudil ako teraz. Zišiel som dole za Ronnie a Joshom.

,,Čaute.“ Sadol som si k nim

Josh sa hneď na mňa pozrel a neodpustil si narážku. ,,Ty si doma?“

,,Akože kde by som mal byť?!“ pozrel som naňho

Obaja sme na seba pozerali a medzi nami vládlo to obvyklé ticho. Bolo jasné že ani jeden nič nepovie a Ronnie to začínalo vadiť.

 ,,Správate sa ako malé deti! Hádate sa tu kvôli tomu že je Will doma. Veď ty ho  nikam nechceš púšťať samého.“

,,To nie je tvoja starosť.“ Vzápätí Josh vyletel na Ronnie

,,Nie? Pokiaľ viem tento dom je môj a Alex, budem sa zaujímať o to čo sa tu deje!“

,,To akože ma vyhadzuješ?“

Ronnie mu však neodpovedala. Len sa postavila, pozrela naňho a išla preč. Bolo jasné že Josh konverzáciu neskončil pretože ju hneď chytil za ruku a potiahol späť.

,,Neodpovedala si mi!“

Nemohol som sa viac pozerať nato ako sa ku nej správa. Nezaslúži si to. Nie po tom čo pre neho robí.

,,Ukludni sa!“ postavil som sa medzi nich. ,,Chod do izby Ronnie.“ Dodal som po chvíli a pozeral som na ňu

Počkal som kým zatvorila dvere a medzi mnou a Joshom sa spustila hádka.

,,Šibe ti?! Správaš sa ku nej ako k handre zatiaľ čo ona ťa tu nechala bývať. Celé dni sedíš doma na rozdiel od nej.“

 ,,Že to hovoríš práve ty. Ten ktorý si nepamätá vlastnú priateľku.“

Neudržal som sa a vzápätí som zo seba vydal. ,,Spomenul som si! Spomenul som si na nejaké naše stretnutia, dokonca aj na to ako som jej ublížil

Vedel som že som to nemal hovoriť, no v tom momente som nemyslel.

,,Ty si si spomenul?“ započul som Alex pri dverách

V tom sme sa s Joshom obaja pozreli na ňu. Práve teraz som to celé posral. Nemal som nič hovoriť.

,,Vysvetlím ti to.“ Podišiel som ku nej

,,Prečo si mi to nepovedal?

,,Chcel som, ale nevedel som ako.“

,,Nechoď ku mne.“ Alex ustúpila pár krokov vzad. ,,Už ti neverím.“ Dodala po chvíli a odišla do izby

Stál som tam a neveril som tomu čo sa práve stalo. Musel som nejako presvedčiť Alex. Chcel som ísť za ňou, keď v tom predo mnou stála Ronnie. Josh stál pri gauči a obaja na mňa pozerali.

,,Prečo si nič nepovedal?“ Ronnie prerušila ticho medzi nami

,,Ver mi chcel som, no nevedel som ako a bál som sa že by som jej tým ublížil.“

Lost HeartOpowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz