Lost Heart

Rozhovor alebo Pravda ?

Po tom ako ma Will doviezol domov, Ronnie na mňa vyletela len čo som vošla do domu.

,,Kde si toľko bola?“

,,Kľud. Bola som s Willom.“

Vedela som, že teraz som to povedať nemala, ale dozvedela by sa to. Ako som čakala, celá šťastná ma začala objímať až som ledva dýchala.

,,Ronnie, prosím už sa odtiahni.“

,,Ako? Kedy? Tak hovor.“ Koktala

,,Dnes, po škole.“

,,To je všetko čo mi na to povieš?“ prekvapene na mňa pozerala

,,Tak fajn, ale sľúb mi, že neurobíš ďalšiu scénu pri ktorej ohluchnem alebo niečo podobné.“  Dopredu som ju upozornila skôr ako som jej to celé povedala.

Len čo som jej to celé vysvetlila, samozrejme neudržala sa a zvrieskla na celý dom. Myslela som, že ju zabijem, ale konečne mala radosť a ja tiež. Tešila som sa s ňou, pretože konečne môžeme byť s Willom spolu bez toho aby nám to niekto prekazil.

,,Preboha čo sa tu deje?“ po chvíli nás Josh vyrušil

,,Ahoj Josh, nevedela som že si tu.“ Pozdravila som ho

,,A kde by som asi tak bol?“ pozrel na mňa

Mal pravdu, veď už tu býva dlho, mohla som si zvyknúť. No posledné dni, vlastne roky som s ním komunikovala minimum. Keďže to je Willov brat, nechcela som s ním mať nič spoločné.

,,Hádaj čo sa stalo.“ Ronnie nám skočila do reči

Josh neodpovedal, čo Ronnie brala ako náznak pokračovania.  ,,Alex a Will sú zase spolu.“

,,Alex je to pravda?“ Josh pozrel rovno na mňa

Len som mu prikývla, načo ma on hneď objal. ,,Som moc rád, snáď už to nepokazí.“ Zasmiali sme sa

Keď som sa od neho odtiahla, pozerala som na oboch. Videla som ako boli šťastný aj keď som nevedela prečo. Nemala by som skôr byť ja takto šťastná? Nemala by som sa ja takto radovať? Mala, no namiesto toho do mňa išiel stres. Do stretnutia s Georgom ostávali dve hodiny a ja som nemala potuchy ako mu to povedať a ako zareaguje. Čo ak si ku mne vybudoval city? Čo ak to nebude chcieť prijať? Bolo to pre mňa ťažké rozhodnutie, no cítila som to takto.

,,Tak ja vás opustím. O dve hodiny je tu Will.“ Prerušila som ich a išla som do izby

Ich reakciu som ignorovala a išli som rovno do sprchy. Zatiaľ čo som pustila vodu, ešte som sa v rýchlosti odlíčila a vošla som dnu. Cítila som každú kvapku, ktorá mi padala na telo, ktoré sa mierne chvelo. Chvíľu som tam len tak stála a v hlave sa mi premietal dnešok. Na tvári sa mi objavil úsmev a ja som bola konečne šťastná. Myslela som, že už nikdy nebudem vedieť čo je to šťastie, no mýlila som sa. Zobrala som šampón a začala som si umývať hlavu. Hneď nato som zobrala sprchový gél, ktorým som si umyla telo. Ako obvykle, nejaký čas som tam len stála kým som sa rozhodla vyjsť. Vypla som vodu a zobrala som si uterák, ktorý som mala prevesený zvrchu. Obmotala som si ho okolo seba a išla som do izby. Zo šuplíka som si vybrala čisté prádlo, ktoré som si obliekla a uterák som zavesila na radiátor. Rozmýšľala som čo si oblečiem, keď som nakoniec vybrala čierne legíny, na ktorých boli krížiky a k tomu sivé voľnejšie tričko. Len čo som sa obliekla, zo stolíka som si zobrala malovatká, ktoré som si naniesla ako vždy. Nakoniec som si zobrala fén a vlasy som si vysušila a trochu vyžehlia.

Keď som pozrela na seba v zrkadle, vypadala som perfektne. Pozrela som na hodiny, na ktorých bolo 19:15. Mala som ešte nejaký ten čas a tak som išla dole a spravila si niečo menšie na jedenie. Naposledy som jedla u Willa čo nebolo tak dávno, ale bola som viac menej nervózna ako hladná. Keď som jedla, čas ubiehal rýchlo. Ani som sa nenazdala a Will už tu zvonil. Len čo som mu otvorila, vrhol sa na mňa a začal ma bozkávať.