Lost Heart

Dieťa

Z pohľadu Alex

S Caroline sme v pizzerií sedeli už viac ako hodinu a ja som jej ešte stále všetko nedopovedala. Skoro po každej vete mi skočila do reči a rozprávala o jej novom objave. Tešilo ma to, no na druhú stranu , už mi to išlo na nervy. Chcela som byť čím skôr doma a učiť sa na zajtra, no ak mi toto bude robiť stále..

,,Hej, Caroline. Môžem ti to dopovedať?“ skočila som jej do reči

,,Prepáč, ani som si to neuvedomila.“

Caroline bola konečne ticho a ja som mohla spokojne hovoriť. Videla som, že Caroline už netrpezlivo čakala kedy dohovorím aby opäť mohla niečo spustiť ona.

Konečne som jej to všetko vysvetlila a medzi nami ostalo ticho. Keď som jej všetko povedala, nevedela čo povedať. Bola som rada pretože som nemusela zase počúvať tie reči o jej dokonalom chalanovi, no na druhú stranu. Sama som nevedela čo budem robiť s Willom. Čakala som, že mi nejako podarí, no asi to bolo márne.

,,Tak ja pôjdem, musím sa ísť učiť na skúšky.“ Postavila som sa a začala som sa obliekať

Pozerala som na Car kedy sa začne obliekať aby išla. No ona tam len sedela, usmievala sa na mňa a čakala kým odídem.

,,Ty nejdeš?“

,,Nie. Mám sa tu s ním stretnúť.“

Vtedy mi došlo, že som ju poriadne nepočúvala, pretože toto som pravdepodobne prepočula. Žeby to bolo už tak vážne? Žeby si Caroline našla niekoho koho naozaj chce? Boli to len prázdne otázky, no keď som ho videla vojsť do vnútra, rozlúčila som sa s ňou a odišla som. Vypadala šťastne a ja som jej to priala.

Na cestu domov som si zapla hudbu do sluchatiek. Bolo to to jediné pri čom som nemyslela na nič. Vnímala som len text každej pesničky a každým ďalším krokom som bola bližšie k domu.

Keď som si z diaľky všimla vysoký dom na konci ulici, uvedomila som si, že opäť začne to trápenie. Pomaly som sa k nemu približovala a rozmýšľala som čo budem robiť. Chcela som sa vrátiť k starému životu bez Willa akoby neexistoval, ale vedela som, že to nejde. Ak sa tvárim že neexistuje, klamem samú seba.

Skôr ako som vošla do domu, vypla som hudbu a pozrela som na hodiny. Bolo pár minút po 4poobede. Ani som si neuvedomila, že už bolo toľko hodín. Len čo som otvorila dvere, pred sebou som zbadala Ronnie s Joshom. Bohužiaľ bol tam aj Will. Will sa v rýchlosti otočil smerom ku mne a pozeral na mňa.

Keď Josh s Ronnie odišli, myslela som že ich zabijem. Vedeli, že s Willom nechcem byť sama. Netrvalo však dlho a Will na mňa prehovoril. S počiatku som si povedala, že sa naňho nepozriem, nič mu nepoviem. No cítila som jeho pohľad, počula som ako sa ku mne približuje.

,,Prečo si taká?“ po chvíli povedal

Trochu ma tá otázka zaskočila. On sa pýta aká som? Nepamätá si jedine mňa. Nepamätá si osobu, ktorú vraj miloval.

,,Neviem aká som, nepoznáš ma!“ vzápätí som mu odpovedala

Ani neviem prečo som to povedala. Nechcela som mu to povedať, no keď som potom naňho pozrela, bolo vidno že ho to zranilo. Úprimne bolo mi to jedno, pretože teraz som viac trpela ja ako on. No Will sa nevzdával.  Opäť mi niečo povedal, no tento krát som to ignorovala a ani som sa naňho nepozrela. Keď si všimol, že je to márne, vybral sa konečne preč. Čakala som kým zájde aby som mohla ísť do svojej izby a učiť sa.  

Len čo som zatvorila dvere na izbe, tašku som položila na posteľ a zo skrine som si vybrala pohodlnejšie voľné veci. V rifliach som sa cítila nepohodlne a vedela som, že čoskoro sa to prevalí a dozvedia sa to všetci. Keď som si vyzliekla tričko aby som si ho prezliekla, v zrkadle bolo vidno ako mi rastie  brucho. Rukami som si po ňom prešla a uvedomila som si, že naše dieťa s Willom  budem vychovávať sama. Čo ako sa bude pýtať na svojho otca? Povie mu, že si ma nepamätá, že ani nevie že má syna? V tom som sa rozplakala a obliekla som si druhé tričko. Nevedela som ako to povedať Ronnie nie tak ešte Willovi.

Snažila som sa upokojiť aby som sa mohla ísť učiť. Skôr ako som sa k tomu však dostala, išla som si dole zobrať niečo na jedenie a vodu. Len čo som však otvorila dvere, zbadala som tam Willa.

Neváhal a prehovoril. ,,Prepáč, nechcel som špehovať, len som počul---“ Skôr ako však dopovedal objala som ho. Ani neviem prečo, proste som to potrebovala. Chvíľu sme tam stáli, keď som si uvedomila, že som sa od neho ešte neodtiahla.

,,Prepáč, nechcela som...“

S Willom sme mali menšiu konverzáciu a ja som mala nutkanie povedať mu to, ne nevedela som ako a nenabrala som odvahu. Len som zišla dole ako som chcela a Willa som si ďalej nevšímala. Z chladničky som si vybrala poloprázdny pohár uhoriek a dala som si variť vodu na čaj. Zatiaľ som pomaly jedna uhorku za uhorkou, keď som započula ako sa Ronnie s niekým rozpráva vonku. Počula som len malé útržky pretože hovorili dosť potichu.

,,Čuduješ sa jej? Nepamätáš si posledné roky s ňou..“

Keď som to započula vedela som, že sa bavia o mne. Pristúpila som teda bližšie aby som počula niečo viac.

,,Síce mi nič nepovedala, všimla som si to na nej.“

,,Je mi to jedno. Aj keby nebolo moje, potrebujem..“  moje počúvanie prerušilo cvaknutie uvarenej vody. Naliala som si ju do hrnčeka, chvíľu som počkala aby som mohla ísť vyhodiť sáčok od čaju.

,,Cítim, že ju milujem“

Videla som Willa ak sa otočil na Ronnie, keď v tom si ma všimol. Videla som, že sa pohol smerom ku mne, no ja som si rýchlo zobrala čaj a išla so do izby. Snažila som sa prestať myslieť na to čo som počula. Ako je možné že Will si ma nepamätá, ale miluje inú..? Nevedela som čo mám robiť, po tomto som nemala síl a len čo som odložila hrnček na stolík, padla som na zem. Skôr ako sa mi zavreli oči, počula som, že niekto vošiel do izby. 

O pár hodín neskôr 

Zobudila som sa a videla som, že ležím na posteli. Pamätala som si všetko čo sa stalo, len som nevedela kto bol ten čo vošiel do izby a videl ma ležať na zemi. Cítila som, že ma začína bolieť hlava, vonku bola už tma a ja som sa ešte nič nenaučila na zajtra. Chcela som sa postaviť a zobrať si knihy, no v tom do izby vošiel Will. 

,,Chcem byť sama." povedala som len čo zavrel dvere

,,Alex to čo si počula, nie je tak ako myslíš--"

,,Nepotrebujem aby si mi to vysvetľovať. Nie si môj chalan!" skočila som mu do reči

,,Ale chcem byť." 

Neverila som tomu čo som počula. Pozrela som zmmätene naňho, zatieľ čo on spravil pár krokov ku  mne. 

,,S Ronnie sme sa rozprávali o tebe. Chcel som, aby mi pomohla získať ťa." Sadol si vedla mňa na posteľ. ,,Možno ťa nepoznám, no cítim, že ma niečo k tebe ťahá. Akoby sme spolu už boli." vzápätí dodal 

Pozerala som naňho či to myskí vážne. Všetko mi to prišlo ako sen, no bola to realita. On je ku mne úprimný a ja? Zbabelo som pred všetkým utekala, zatiaľ čo on sa na všetko snažil prísť. 

,,Will, mal by si niečo vedieť." nachvíľu som sa zastavila. ,,Ja. Ja som---" 

,,Viem že si tehotná. A viem, že to dieťa je moje." skočil mi do reči 

,,Ako to vieš?" 

,,Ronnie si to všimla na tebe a povedala mi to." 

Pozerala som do zeme. Po chvíli som zdvihla hlavu a pozrela som naňho. 

,,Nechcem ťa nútiť aby si bol so mnou len kvôli tomu dieťaťu. Postarám sa oňho aj sama." 

,,Nerobím to len kvôli nemu." chytil mi ruky. ,,Alex, milujem ťa." neváhal a pobozkal ma 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ako som slúbila, časť je tu. Nevedela som či ten koniec dať takto alebo nie. Ale toto ešte nie je posledná časť! Ešte ich bude viac a poviem vám, že celkový koniec už mám dlho premyslený! :) Dúfam, že ste ostali so mnou a budete čítať aj keď som časť nedala asi 2týždne. Nová časť bude skôr, zapracujem na tom. 

Ešte skôr ako to vypnete, prosím prečítaje si aj túto story. Nie je moja, ale vypadá dobre a možno vás zaujme. http://www.wattpad.com/story/12149308-i-found-him-slovak