Predtým, než zomriem...

6.Keď je z vraha korisť

Zamrazilo ma až v kostiach a moje telo odmietalo akýkoľvek pohyb. Paralyzovane som stála a prechádzala mnou triaška. Našťastie nutkavá potreba pomôcť zvíťazila nad strachom  a ja som sa pomaly blížila k tmavej uličke.

 V mysli sa mi premietli všetky hororové filmy, no ja som si zakázala myslieť na akékoľvek desivé scenáre.  No aj napriek všetkému strachu, ktorý mnou lomcoval, som sa čo najtichšie zakrádala ďalej. 

Tesne za rohom starej budovy som zaváhala a s hlbokým nádychom sa pozrela do uličky.

 Stál v nej vysoký muž v dlhom kabáte, z ktorého mu trčali len kotníky v čiernych ťažkých čižmách. Mocným stiskom držal mladú ženu za zátylok a jej pery boli skrivené v nemom výkriku. Svetlé vlasy sa jej takmer obtierali o zem a celé telo mala stuhnuté, od toho neprirodzeného pohybu. 

Aj napriek tomu, sa však nehýbala a jej tvár bola len niekoľko centimetrov od špicatého nosa, ktorý patril mužovej bledej tvári. Uprene jej díval do očí a na tvári sa mu rysoval slastný výraz. A zrazu som pochopila prečo. Nie, ja som to pocítila.  Bolo to neuveriteľné, no zrazu som cítila energiu, ktorú jej bral a videla som, ako prúdi medzi ich telami. Bol to tenký prúžok mihotajúceho sa vzduchu. 

Netrvalo dlho a celé moje telo naplnila rovnaká sila, akou som zaútočila na Zacka. Prúdila mi v každom kúsku tela a dodávala pocit znovuzrodenia. Všetko zrazu do seba zapadalo a myšlienky sa mi vyjasňovali. Presne som vedela čo robiť a rýchlo som zavrela oči. 

Inštinktívne som si predstavila, ako energia prchajúca z jej tela zrazu zastane a vráti sa späť. Tam kam patrí. A tak sa stane. No nie som jediná, ktorá to pocíti a nenasýtený upír desivo zavrčí. 

Moja moc ešte ani zďaleka nekončí. Pocítim práve toho Ducha, o ktorom som toľko pochybovala a zrazu som si istá, že mi prepožičia moc. Stojím tam so zavretými očami a v mysli sa mi vynára svetlý obrys postavy, ktorá sa odo mňa oddeľuje a obalí celé moje telo. Je ako jemný vánok, ktorý mi stále dookola hladí pokožku a prepožičiava pocit istoty. Otvor oči. Pošepká mi to a ja bez váhania poslúchnem.

 Fialové tetovanie na ruke mi žiari a z tela mi stúpa jemný fialový dym. Už viac necítim strach, úzkosť. Len spojenie s piatym živlom.  Chráni ma. 

Smelo predstúpim pred rozzúreného upíra, ktorý svoj pohľad podvedome zameria na moje oči. Nechutne zavrčí a s nie práve najväčšou nehou hodí ženu na zem. Tok spätnej energie sa preruší, avšak viem, že jej má dosť na prežitie.  

Upír sa s úškľabkom blíži a ja robím len to, čo mi našepkáva Duch. Pravú ruku  vystriem pred seba a pocítim jemné mravčenie, záchvev, ktorý až taký jemný nie je, pretože upíra zhodí z nôh.

 Kým sa však stihnem zaradovať z toho malého víťazstva, stojí znova na nohách a nadľudskou rýchlosťou sa presúva ku mne. Keby nebolo jeho vlajúceho kabáta, tak si ho ani nevšimnem. 

Vyhnem sa mu o pár milimetrov a jeho ťažká čižma udrie miesto mňa vzduch. Posielam mu ďalší smrtiaci útok energie, ktorej sa ľahko vyhne a podrazí mi nohy.  Naštvane vyskočím a sformujem žiarivú guľu, ktorú mu venujem. Tá sa mu rozprskne na tvári a neviditeľná sila ho vymrští do diaľky. 

Tentoraz sa zviecha dlhšie, no zrazu cítim jeho päsť na mojom bruchu a ochranný štít Ducha zavibruje. Upírove útoky sa stupňujú  a ja pocítim krv, ktorá mi v tmavých potôčikoch steká po tvári. Moja ochrana chradne, až sa napokon štít stratí a ja sa snažím len uhýbať. 

Dlho mi to však nevydrží a moja počiatočná odvaha vyprší. Onedlho ležím na zemi a jeho koleno mám na krku. Silou mi tlačí na tepnu a ja sa pomaly dusím. Duch mizne a ja rýchlo zatvorím oči a hľadám v sebe posledné zvyšky síl. 

Zrazu narazím na podivný zdroj energie, niekde hlboko vo mne a snažím sa ho prebudiť. Moja námaha je spočiatku márna, no nakoniec ma zaplavuje chladivá sila a ja viem,  že môžem znova otvoriť oči. Nado mnou sa týči zohavený upír a ja sa prudko zodvihnem.

 Na prekvapenie nás oboch, ho odhodí niekoľko metrov a ozve sa nepatrné zapraskanie kostí. Na nič nečakám a s návalom adrenalínu v žilách sa rútim vpred. S efektnou otočkou ho zasiahnem do hrude a uštedrím mu pár úderov. Zrazu zovšadiaľ cítim pritekať vodu, ktorá na môj pokyn preráža asfalt aj múry domov. Všetka naraz a s ľahkosťou zaplaví upíra a teraz som ja tá, ktorá bráni niekomu v dychu. 

Zozbieram všetku silu a z vody vytvorím silnú vlnu, ktorú naňho s výkrikom spustím. Tlak vody mu roztrhne pľúca a zastaví srdce. Z jeho úst vyjde len tichý chrapot a on naposledy vydýchne. 

Hneď ,ako znehybnie, tak pocítim jeho čiernu dušu, ktorá chvíľu krúži okolo a potom sa náhle prepadne pod zem. Ja sa zrazu cítim slabšia ako predtým a jediné čo zvládam je privolanie záchranky a zistenie adresy, pretože zranenú ženu nemôžem nechať v uličke. 

Neskôr sa vysilene tackám domov a na chápanie situácie mi už nezostáva síl.