Predtým, než zomriem...

15.Pozor komu dôveruješ

Nikdy vo svojom krátkom živote, som necítila toľkú prázdnotu. Srdce vytrhnuté z mojej hrude som pochovala spolu s otcom a všetka sila zo mňa razom oprchla. Neplakala som, nekričala, hoci by som mala. Cítila som len otupenosť a apatiu, ktorá ma oberala o rozum a pokojný spánok. 

Mala by som mať strach, že sa vrátia spomienky, no ani strach, ani minulosť neprichádzala. Stále tu bola len citová nehybnosť. Sem tam sa ozval druhý hlas, ktorý som počula len ja. 

Nepotrebovala som aby ma vyhlásili za blázna a poslali tam, kde mamu, a preto som mlčala. Bála som sa, že keď prehovorím , prezradím niečo nesprávne. Len som ďalej ležala v posteli, do ktorej ma uložil Zack aj v prvý deň. 

Lišty na drevenom strope som mala dokonale zrátané a vynásobené všetkými možnými číslami. Zack ku mne chodil každú chvíľu  a v noci si už niekoľkokrát ustlal na zemi, pri mojej posteli. Raz sa tu objavila  Tanaja  a dokonca priviedla aj Tiffany, aby sa pokúsili vytvoriť kruh, no vždy, keď sa dostala k piatemu živlu , všetko zlyhalo. 

Môj Duch akoby vymizol, no Zack ma stále neochvejne presviedčal, že je to len dočasné. No chcem to zmeniť? Chcem to všetko späť? Bojím sa aj pohnúť , aby sa pocity nevrátili,  a tak len vediem dlhé vnútorné dialógy s tou neznámou osôbkou v mojej hlave. 

Pomaly sa dozvedám pravdu a všetko čím som si doteraz bola istá sa rúca. Porozprávala mi o Karguvarovi a všetkých legendách s ním spojenými. 

V Inom svete bol najmocnejším z mocných a chcel svoju krajinu natoľko ochrániť, že uzavrel dohodu s démonmi. Stačil jeden nesprávny krok a bolo by po všetkom. Ten krok však nespravil on, ale jeden neznámy radca a Karguvarova duša sa stratila. 

Odvtedy putuje s démonmi a hľadá ju. Hľadá dušu, ktorá sa prevtelila do niektorého smrteľníka. JEJ teória sa nezhodovala so Zackovou, a tak som sa snažila nájsť pravdu. Keď už nič ,tak aspoň pravdu. 

Zo začiatku mi Zack kládol otázky, no nedostával odpovede. Až jedného dňa mi ONA povedala, ako sa zbaviť apatie a pritom neprísť o imunitu voči pocitom. Vraj mi pomôže a prepožičia svoju silu, len musím prehovoriť Zacka. Preto som prvýkrát od môjho príchodu, netrpezlivo očakávala jeho príchod. 

Keď sa konečne otvorili dvere, opatrne som svoj pohľad presunula na Zacka. Ten hneď ako zbadal moju reakciu, zabuchol dvere a prisadol si na kraj postele. Vyhrabal moju studenú dlaň z perín a v očakávaní ju stisol. Čakala som staré známe teplo, no moja pokožka zostávala stále ľadová a srdce prázdne. 

„Zack," zašepkala som opatrne a jemu jemne zažiarili oči. Jeho prsty sa roztancovali po mojom predlaktí, ako mi obkresľoval vzor tetovania. 

„Chcem cítiť bolesť," zašepkám znovu a jeho výraz stvrdne. Moja požiadavka znela neprípustne a čudne, no ONA tvrdila, že to pomôže. A ja som JEJ verila. Poznala ma a zabávala celý čas ,a tak som nemala dôvod jej neveriť. Bola predsa len hlasom v mojej hlave. 

„Prečo by si chcela bolesť Sellia?" znepokojene ma pohladil po vlasoch. 

„Pretože necítim nič," pokojne som mu odvetila a živo som si vedela predstaviť chlad, ktorý mi vyžaroval z očí. Zack to však pochopil a s prikývnutím mi pomohol na nohy. Z vedľajšej izby mi doniesol bojový oblek a nechal ma osamote. 

/zmena pohľadu/

Zack stál opretý o stenu a znepokojeným pohľadom prechádzal po dome. Zvnútra ho zožieral nepríjemný pocit strachu, pretože keď človek začne vyhľadávať bolesť, tak je to vrcholne desivé. 

Hlavne keď nevedel ,o čo sa jednalo. Sellia vyšla z izby , v ktorej bola zatvorená niekoľko nekonečných dní a jej zrazu chladné oči, sa mu zabodli do srdca. Zabolelo ho, že sa naňho nedíva, tak ako predtým, ale prázdnym pohľadom. Nedal na seba však nič znať a bok po boku vyšli do chladnej noci. Chlapec sa nadýchol sviežeho vzduchu a uprel pohľad na čiernovlásku pred ním. 

Po niekoľkých dňoch z nej bola bojovníčka, rovnako silná ako on po niekoľkých rokoch. Napredovala neprirodzene rýchlo a boj s ňou, už nebol tak ľahký ako na začiatku. Rovnako ako dnes. 

Skôr než sa stihol spamätať , rozbehla sa oproti nemu a zasadila mu tvrdú ranu do žalúdka. Bolestivo sa prehol v páse, pretože toľko sily nečakal. Vyčistil si myseľ a vyvolal bojovníka. 

Zápasili rýchlo a vo vyrovnanom súboji. Teda až kým Sellia nepoužila mágiu a Zack letel k zemi. Snažil sa postaviť, no jej noha mu v tom zabránila a on nemohol dýchať. Toto už nebol cvičný boj a chlapec nechápal, čo sa deje. Nevedel, že Sellia sa spojila s ŇOU a teraz bojovali ako dve bytosti v jednom tele.

 No ONA bola silnejšia a prevzala vládu nad Selliným telom. Chcela Zacka mŕtveho a roky krvilačnej bojovníčky predviedla v tele nevinného dievčaťa. S ľahkosťou Zackovi uštedrovala rany  a on si až neskôr všimol, že Selline oči sú čierne ako noc. 

Už nepatrili dievčaťu, ale JEJ. Rovnako ako život Zacka, ktorý visel na vlásku. Snažil sa z posledných síl privolať Selliu späť, no ONA bola prisilná. A tak chlapec zacítil teplú krv na svojom tele a hneď nato sa celý svet rozmazal v šmuhe a on prestal vnímať.