Predtým, než zomriem...

20.Je to tak lepšie

Už sa viac nesnažím zaspať a aj napriek tomu, že sa vonku len  rozvidnieva, zbalím si batoh a čo najtichšie sa presuniem do Selliinej izby.

 Vlasy má  rozprestreté na vankúši a v tvári už slabú farbu. Z pootvorených pier jej vychádza jemný šepot a ja sa snažím nenačúvať. Už tak poznám  dosť jej tajomstiev. Podídem k nej a zľahka jej priložím pery na horúce čelo. 

„Ľúbim ťa," šepnem  a naposledy si prezriem jej tvár. Na chvíľu ma opantajú pochybnosti, ktoré rýchlo zaženiem a vybehnem z domu. 

Vonku ma ovanie studený vzduch, pretože počasie sa rýchlo blíži k zime, ktorá onedlho ovládne svet. Pokiaľ to dovtedy nespraví Karguvar. 

Prehodím si batoh cez plece a rozbehnem sa opačným smerom ako zvyčajne. Tentoraz totiž nejdem do Fogwestu, aby som skontroloval či je Sellia v poriadku tak, ako som to mnohokrát spravil. Smerujem od nej, pretože tak je to lepšie.

Slnko už pomaly začalo svoju púť a ja konečne zbadám, že stromy začínajú rednúť a v diaľke sa ozýva nepríjemný zvuk áut. Neúnavne kráčam ďalej, až vyjdem na asfaltovú cestu, ktorá je zrejme jediným spojivom s civilizáciou. V diaľke zbadám bilboard s bradatým chlapíkom vo flanelovej košeli a sloganom o rybách. 

Inak tu nie je známka života a hluk tých pár áut, ktorý bolo počuť sa záhadne stratil. Našťastie o pár minút začujem zvuk motora a hlasnú country hudbu. Spoza zákruty sa vyrúti červené auto s korbou a ja vystriem ruku smerom ku ceste. Už sa zdá, že tu zostanem trčať naveky, keď zrazu vodič prudko zabrzdí a muzika sa aspoň na chvíľu stíši. 

„Kam ideš mladý?" ozve sa zvnútra mužský chrapľavý hlas a ja nazriem okienkom dovnútra. Dívam sa na bradatého muža z bilboardu, ako ma skenuje svojím zeleným pohľadom. 

„Tak odpovieš mi alebo si primrzol?" naštvane zaburáca, keď sa neozývam.

 „Do mesta," dostanem zo seba napokon a on otvorí dvere spolujazdca zvnútra. 

„Sadaj!" zvolá a znova sa ozve veselý spev. Som rád , že mi vôbec niekto zastal, a tak bez váhania nasadnem a zabuchnem za sebou dvere. Vnútri je to cítiť práve rybami a falošnými pokusmi o voňavú dekoráciu.

 „Som Flynn Reiner," predstaví sa mi vodič a ja ustrniem. 

„Ja Zack," odpoviem. No nanešťastie on nepatrí k typom ľudí, ktorí veci nechajú len tak plávať a ďalej vyzvedá. 

„Kde ťa mám vysadiť?"poklope prstami po volante.

 „Niekde pri moteli," stroho odvetím a on si začne veselo popiskovať. 

„Vybral si si zlý čas a miesto na dovolenku chlapče, " pobavene na mňa pozrie, „pohybuje sa tu nejaká beštia, ktorej ostatný hovoria choroba. No svoje som si už odžil a poviem ti, že choroba vyzerá inak," iskričky v očiach mu pohasnú a on siahne po vypínači rádia. Žeby niečo tušil o upíroch? 

„Čo o tom viete?" podozrievavo načnem. 

„Tak po prvé mi nevykaj a po druhé mi povedz skutočný dôvod tvojej cesty. Potom ti možno niečo prezradím," žmurkne na mňa a ja začnem zvažovať možnosti. Určite sa mu nechystám vyklopiť celú pravdu , avšak informácie, ktoré má, by mi mohli prísť vhod. Je teda rozhodnuté. 

„Nerád klamem, a tak nepoviem, že som sem neprišiel tú beštiu chytiť , rovnako ako nepoviem, že viem ako na to," naoko ľahostajne pokrčím ramenami a on sa zaškerí. 

„Vedel som to. Máš totiž niečo v očiach. Niečo iné." Tak teraz je naozaj isté, že vie niečo viac. A ja musím vedieť čo. 

„Svoju časť som splnil , tak teraz ty," vyzvem ho  a v napätí čakám.

 „Si priamy. To sa mi páči, ale k veci. Mám sestru, ktorá pred dvadsiatimi rokmi odišla. Nikto nevedel kam, ani prečo. Proste sa jedného dňa zbalila a nezostalo po nej ani stopy. Už dávno sme ju oplakali a pomaly si zvykali, že jej niet.

 A presne pred mesiacom sa zjavila na prahu mojich dverí a zmätene niečo mlela. Bola ako vyšinutá. Radosť z jej návratu nahradila nechuť k jej bláznovstvu. Stále mlela rozprávku o akýchsi iných svetoch a beštiách, ktoré má za pätami. Nikto jej dodnes neverí, avšak mne príde ako veľká náhoda, čo sa v meste deje," s ťažkým srdcom dokončí svoje rozprávanie  a mne sa v hlave vynorí nespočetné množstvo otázok, ktoré radšej nevyslovujem. 

Možno jeho sestra nejakým nemožným spôsobom našla môj svet a cestou naspäť sem doviedla upírov. To by bolo z časti možné a hlavne, vysvetľovalo by to útoky.

 „Vieš o tom viac, však?" preruší moje mlčanie  Flynn Reiner a ja prikývnem. Z nejakého dôvodu tuším, že sa nebude vypytovať. Možno je nezdravo zvedavý, avšak nie je hlúpy a vie, že pravda je vždy nebezpečná. 

„Pokiaľ nás tej stvory zbavíš, tak môžeš bývať u mňa. Mám veľký dom, v ktorom som len ja a moja dcéra," ponúkne mi zrazu a ja viem, že je to ponuka, ktorá sa neodmieta. Niečo okrem zdravého rozumu, ma núti súhlasiť  a v hlave, ktorá si stále vymýšľa logické dôvody si to ospravedlním potenciálnymi informáciami.  

„Také ponuky sa neodmietajú,"čo najslušnejšie súhlasím  a on sa začne kašľavo smiať. Nechápem prečo, no nechám to tak, aby sa moje dobré vyhliadky nezmenili len kvôli všetečným otázkam. 

„Vystupuj," zavelí Fynn, keď zastaví pred obrovským domom na konci mesta.

 Celý je obložený drevom a v nekonečných oblých oknách visia žlté závesy, ktoré nepríjemne bijú do očí už z diaľky. Sám vyjde z auta a prudko zabuchne dvere. Nasledujem jeho robustnú postavu až k domu, kde zašramotí s kľúčami a vstúpi dovnútra . 

Tam je to rovnako ako vonku pokryté drevom a podlaha je na každom štvorcom centimetri zakrytá huňatými kobercami. Až keď sa vyzujeme pochopím prečo. Koberce pohlcujú všetok hluk, ktorý by inak sprevádzal niečie kroky.  Preto ma prekvapí, keď sprava započujem jemný dievčenský hlas. 

„Kto to je?" Prepáli ma rovnaký zelený pohľad aký má aj Fynn. Vysoká hnedovlasá dievčina predo mnou si vzdorovito založí ruky na hrudi a Fynnov pohľad zmäkne, keď ju zbadá. 

„Samantha, toto je Zack. Na pár dní u nás zostane,"  usmeje sa na ňu milým otcovským úsmevom, ktorý zdá sa zabral, pretože Samantha len zavrtí hlavou a stratí sa v dome.

 „Zvykneš si . Zo začiatku je vzdorovitá ako jej nebohá matka, ale neskôr sa s ňou nebudeš vedieť rozlúčiť," otočí sa ku mne Fynn, „ale varujem ťa, ruky preč!" zmení zrazu tón hlasu na výhražný. 

Našťastie ho však s čistým svedomím môžem upokojiť, že to nehrozí. Moju myseľ totiž zastrie Sellina tvár.