Predtým, než zomriem...

23. Niekedy nemáme na výber

Obe sa na seba uprene zahľadeli s porozumením  v očiach, no na Tiffany bolo vidieť, že to nechápe rovnako ako ja.

  „Vysvetlí mi to niekto?" namrzene zasiahne a ja som pre tentoraz rád, že je tak drzá, pretože inak by som sa asi nedozvedel, čo je vo veci. Napäto som sa sústredil na každé slovo, ktoré by mohla Tanaja vysloviť, avšak v hlave sa mi ozýval iný hlas.

 „Zack, Zack!" naliehavo na mňa kričal dievčenský hlas, no ja som chcel počuť vysvetlenie. 

Zubami nechtami som sa držal preč - mimo svojho tela. Tanaja sa už už chystala prehovoriť , keď sa svetlo stlmilo a ja som znova pocítil každú časť tela. 

 „Zack!" dostalo sa mi do uší, a tak som prudko vyskočil na nohy. Sladkú vôňu Tanajinho čaju, vystriedal chlad lesa a pred sebou som zbadal Samanthu, vedľa, ktorej stálo neznáme dievča.  V dlhých plavých vlasoch malo povplietané pierka všakovakých vtákov a okolo nôh sa jej v jemnom vetri krútili žlté šaty.

 „Si v poriadku ?" pochybovačne si ma prezrela Samantha ja som sa zmohol len na slabé prikývnutie.

 „Čo tu robíš?" bola moja prvá otázka, ktorá ma napadla a ona sa mierne začervenala. Tuhšie stisla ruku dievčaťa a pozrela na ňu pohľadom, ktorý som nedokázal identifikovať.

 „Ja....my...toto je Riley, moja...priateľka,"dostala zo seba nakoniec, váhavo očakávajúc moju reakciu. 

„Rád ťa spoznávam som, Zack," pokúsil som sa usmiať na Samanthinu drahú polovičku  a  tá zareagovala len strohým prikývnutím a miernym úsmevom.

 Klesol som na miesto, na ktorom som pred chvíľou sedel a Samantha si vydýchla. Obe dievčatá si sadli oproti mne na zelený mach a chvíľkové ticho prerušil jej hlas.

 „Otec by ma asi zabil," váhavo začala, „keby zistil, že sa odo mňa vnúčat asi nedočká," mierne červenajúc sa pozrela láskyplným pohľadom na Riley a mňa bodlo pri srdci.

 „To si neviem predstaviť. Vyzerá, že ho nič nerozhodí," namietnem a ona záporne pokrúti hlavou, až jej vlasy lietajú okolo tváre.

 „Je horkokrvný a prudký, keď ho niečo naštve. A táto skutočnosť by ho mohla prinútiť zabudnúť, že som jeho dcéra," smutne si zastrčila prameň vlasov za ucho ja som v očakávaní pozrel na Riley, čakajúc ublížený, či dokonca nahnevaný pohľad.  V jej reakcii som sa však splietol, pretože plavovláska naďalej pokojne sedela a pochopenie, ktoré sa jej zračilo v očiach bolo takmer nákazlivé.

 „A ty?" otočila Samantha rozhovor zrazu na mňa. 

„Čo ja?"

 „No ty. Sedel si tu ako mŕtvy, aj napriek tomu, že som na teba kričala ako  zmyslov zbavená," pokrčí ramenami a ja hľadám spôsob, ako z tejto situácie vykľučkovať. 

„Cením si, že si mi povedala pravdu avšak tej mojej sa nedočkáš," ľútostivo na ňu pozriem.

 „Je to príliš nebezpečné a ja do toho nechcem zaťahovať nikoho ďalšieho," snažil som sa okrajovo a zároveň nijak objasniť situáciu. 

„Fajn to chápem. Ale povedal si ďalších, takže si do toho už niekoho zatiahol," vyzvedala a ja som sa rozhodol, že jej to dlžím. 

„Bohužiaľ zatiahol, lenže ona nemala na výber."

 „Vždy máme na výber," namietla Samantha.  

„Nie Sam. Sú situácie, v ktorých naozaj nemáš na výber," po prvýkrát na naše ohromenie prehovorila Riley. 

Gestom som s ňou súhlasil a zrejme boli jej slová natoľko nečakané, že Sam sa nechala okamžite presvedčiť. 

„Tak mi povedz aspoň jednu vec, " začala sa vypytovať ďalej, „máš niečo spoločné s tými úmrtiami?" Pevne mi pozrela do očí a neuhla pohľadom dokým som neprehovoril. 

„Patria do môjho života, no určite nie v kladnom zmysle," vyhýbavo som jej potvrdil domnienku  a ona na moje prekvapenie pokračovala. 

„Tak potom by si mal vedieť, že dnes ráno našli ďalšie telo," pokojne mi oznámila a vo mne sa dvihla vlna otázok. Ako je to možné? Veď upír je už dávno mŕtvy.

 „No nič to je pochmúrna téma," zahlásila nakoniec a plynule sa rozhovorila o inej téme. 

Neviem ako dlho sme tam sedeli, avšak Sam mi stihla prerozprávať snáď celé detstvo a jej počiatočná ostýchavosť sa stratila ako denné svetlo. S prvými hviezdami sme sa všetci traja postavili , s cieľom ísť domov. 

Riley to tu dokonale poznala a neomylne nás viedla pomedzi stromy. Nočná obloha bola bez jediného mraku, a preto začal pofukovať studený vietor. Všetkým trom nám strapatil vlasy a jeho zvuk sa odrážal od neďalekých skál, ktoré prirodzene patrili širokej krajine okolo Fogwestu.  Zimomriavky mi začali tancovať po tele ,až keď sme vyšli na asfaltovú cestu a svetlá mesta boli ešte v nedohľadne. 

„Niečo sa blíži," zašepkala Riley a jej hrozivý hlas sa v tichu ozýval ako burácanie. Mala však pravdu, pretože nás obklopil neprirodzený chlad a pocit, že ma niekto sleduje. Rezkejšie sme vykročili, avšak Sam, sa takmer zrútila na zem. Riley ju chytila do náručia a ostražito sa obzrela okolo seba.

  „Čo ...sa to deje," vydýchla Sam a únavou jej padli viečka.

 Práve vtedy, som nadobudol istotu, že je tu upír. Prebudil som svoj oheň a vystaval z neho ochranný štít, ktorý chránil obe dievčatá.  Upír sa tak musel zamerať na mňa a ja som ihneď pocítil jeho prítomnosť. V hlave som zaznamenal mierny nátlak, ktorý som hravo potlačil a cielene sa rozbehol medzi stromy.

 V rukách mi zažali plamene a tma sa razom rozostúpila. Niekoľko metrov pred sebou, som zbadal obrys vysokej postavy, ktorú nečakane pohltil môj plameň. Zúrivé vrčanie mi napovedalo, že som zasiahol, a tak som svoj útok zopakoval. 

Telo netvora sa rozhorelo bielym plameňom, ktorý sa rútil oproti mne. Keď bol dostatočne blízko, vyskočil som do výšky a posledný krát ho zasiahol ohňom. Kričiac sa zrútil k zemi a ja som stratil vedomie.