Predtým, než zomriem...

32.Jazvy a krv

Hluk sa stupňuje a ja sa pokúsim pohnúť aspoň jedným prstom. Skrz celým telom mi prejde pálivý kŕč a keby som mohla, tak určite kričím. Kričím, aby ma tu našli, pretože to zrejme nebude Troy, ktorý sa dobíja dovnútra. No nemôžem spraviť nič, iba odovzdane ležať a dúfať, že je to moje oslobodenie. 

Pokúšam sa znova neupadnúť do stavu apatie a bezvedomia, pričom si v hlave opakujem všetky fakty, ktoré by sa mohli hodiť. Premýšľam nad svojím obľúbeným jedlom, nad Zackovými očami a znameniach, ktoré zdobia moju pokožku. Postupne si v mysli vytváram presnú kópiu magického ornamentu a ako zázrakom mi to pomáha potlačiť bolesti a spánok, ktorý sa ku mne neodbytne dobíja. 

Každá jedna čiara je ako nový nádych a hluk znejúci tlmene sa zrazu zaostrí. Ozve sa kovové zarinčanie a prudký dych osoby, nečakane ocitajúcej sa v miestnosti. Ako už veľakrát sa pokúsim otvoriť oči, no stále je to márne a viečka mám ako z kameňa. 

Moja zjazvená pokožka je však stále citlivá, a tak pocítim jemný dotyk na pravom zápästí. 

„Pre Bohov Sellia!" zašepká vydesene známy hlas a do celého tela sa mi vleje nádherné teplo. Nadšene sa pokúsim pohnúť perami, no akoby som ich neovládala. 

„Ty žiješ," Zackov roztrasený hlas sa mi ako črepina zareže do srdca a vtedy sa mi konečne podarí otvoriť oči. 

Po dlhých chvíľach v tme, mi aj to mizerné osvetlenie príde ako samotné slnko, a tak najprv vidím len čierne škvrny, ktoré mi tancujú pred očami a ich pomalým miznutím sa mi odhaľuje Zackova strhaná tvár. 

Oči má tuho zavreté a po lícach mu stekajú slzy, ktoré len zvýrazňujú kruhy únavy pod očami. Tie sa razom inštinktívne otvoria a naše pohľady sa znovu po dlhom čase stretnú. Je ako nekonečný zdroj energie, pretože dych sa mi začne zrýchľovať a vzdialene pocítim svoje pootvorené pery, cez ktoré sa šeptom derie jeho meno. 

„Žiješ," úsmevne zopakuje a zľahka ma pobozká. Najprv ma náš fyzický kontakt zabolí, no potom to prevalcujú všetky emócie. 

S námahou zdvihnem ruku, pričom sa mi otvoria rezné rany. Nedbám však na tmavú krv a zaborím necitlivé prsty do jeho vlasov. Znova je všetko ako predtým a moje srdce bije silnejšie.

„Musíme ísť," pripomenie mi pravý dôvod jeho príchodu a zo stola za jeho chrbtom schmatne pár nožov a špinavé obväzy. Všetko si vopchá do bundy a rukami vkĺzne pod moje zúbožené telo. 

Jeho teplo sa ihneď roznesie do každej časti môjho tela, no bolesti, ktoré spôsobí zdvihnutím, to aj tak nestlmí. Z pier mi unikne bolestný vzdych a Zack na mňa vrhne ospravedlňujúci pohľad. Čo najrýchlejšie, no zároveň čo najopatrnejšie vykročí z mojej mučiarne a vojde do zdemolovanej miestnosti. Môj pohľad ihneď pritiahne Tiffany, ktorá zabodne dýku do srdca upírovi, premeniaceho sa na nehmotný obrys. 

Blondína sa ku mne spolu s Tanajou otočí a v očiach jej čítam úľavu. 

 „Ponáhľajte sa," ozve sa prvá Tanaja, „použila som vlčí jed, no myslím, že tu má ďalšiu protilátku. Pokiaľ nie, tak je to hlupák," pohľadom ukáže na Troya, ktorý nehybne leží naproti stene a hruď sa mu len plytko nadvihuje pod nádychmi. 

„Nemali by sme ho zabiť? Bolo by to jednoduchšie," navrhne Tiffany a mne hlavou prebehnú všetky odhalenia, ktoré som učinila v temnote mysle. Všetko čo sme doteraz podstúpili by vyšlo nazmar. 

„Nie!" namáhavo zachrapčím a prosebne sa zahľadím na Zacka, hľadajúc pochopenie. Našťastie sa tak stane a on sa radšej poberie von z tejto kobky. 

Nesie ma cez dlhočiznú chodbu, na konci ktorej sa rysujú železné dvere. Tanaja a Tiffany ich s námahou otvoria, pričom nás ovalí chladný a vlhký vzduch. Uľahčene zavriem oči, keď moja pokožka začne pohlcovať vlhkosť. 

Zack však nezastavuje a neúnavne začne kráčať dlhou a tmavou jaskyňou. No čím zachádza hlbšie, tým zvláštnejší pocit sa ma zmocňuje. Je až príliš známy a intenzívne sa mieša s túžbou. Vtom ho konečne spoznám. 

„Voda," zašepkám a Zack prekvapene zastane. 

„Sme hlboko v skalných horách, tu žiadna voda nie je," namietne, no ani na chvíľu ma nedonúti zapochybovať. Sústredene sa započúvam do ticha, ktoré v sebe okrem kvapkania vody zo stien, ukrýva aj nepopierateľné žblnkotanie.

„Tam," s námahou kývnem k jednej zo stien. Tanaja k nej pristúpi a rukou prehmatká celú stenu. Jej dlaň sa zastaví tesne pri zemi. 

„Tadiaľto prúdi vzduch takže na druhej strane niečo musí byť," ozrejmí nám už s väčším nadšením, pretože všetci vieme, čo by znamenala voda pre moje doráňané telo. 

„Si si tým naozaj istá?" otočí sa ku mne Zack, tesne pred tým než ma zloží na zem. V očiach mu zažne oheň, ktorý vloží do nasledujúceho úderu. Vďaka nemu kameň v stene povolí a mierne sa poodsunie. 

Viac posmelenia nikto nepotrebuje a čoskoro nám naproti zíva malá jaskynná sieň.  Na moje šťastie s jazierkom vnútri. Zack oživí ohnivé klbko, ktoré vyšle ponad hladinu ako lampáš. Vodu to sfarbí jemne do červena a nikto nechce strácať čas, pretože takmer ihneď sa ocitám v jeho náručí, tesne pri brehu. 

Tam ma položí a ja inštinktívne natiahnem ruku k svojmu živlu. Jeho nekonečná sila ma zasiahne plnou silou a rany sa začnú ako zázrakom sceľovať. Všetka bolesť pomaly mizne a po tele mi zostávajú už len jazvy a krv.