Predtým, než zomriem...

25. Stret dvoch svetov

Pomaly prichádzam k sebe, rovnako ako k zisteniu, že toto je je môj najčastejší spôsob prebudenia. Snažím sa rozlepiť viečka, a ihneď ako sa mi pohnú svaly na tvári, ozve sa neznámy ženský hlas. 

„Preberá sa," zakričí do priestoru, a keď ju zbadám, takmer omdliem znova. Dlhé hnedé vlasy jej splývajú pokiaľ dovidím a veľké čokoládové oči, pripomínajú všetko, čo som v živote postrádal. Mamu. Táto neznáma, možno tridsiatnička, sa neuveriteľne podobá na moju nebohú mamu. 

„Kto ste?" je prvé, čo odozneje z mojich úst a ona  zmeravie. No len na chvíľu, ktorá rýchlo pominie a svoj nečitateľný výraz, nahradí hrejivým úsmevom. 

„Som Alyssia, Fynnova sestra," pomôže mi posadiť sa a podá mi pohár vody, ktorý hltavo vypijem. Voda mi však pripomenie Sel a všetky spomienky sa vracajú až nepríjemne rýchlo. V spánkoch mi bolestivo búši a celé telo mám totálne studené. No ja som v tejto chvíli nepodstatný. 

„Kde je Sam?" začnem sa obzerať okolo seba. 

„Spí a je v poriadku. Riley nám povedala čo sa stalo," snažila sa ma upokojiť, no všetko ešte zhoršila.

 „Čo vám povedala?" vyskočil som na nohy a inštinktívne  si prešiel rukou po znamení. 

„No všetko o tej autonehode. Vraj vás takmer zrazil nejaký bezohľadný vodič a vy ste narazili hlavou na asfalt. Jediné čo mi však nejde do hlavy, je že ako to dokázal, keďže nemáte žiadne vonkajšie poranenia. Chcela som vás vziať aj do nemocnice, lenže Fynn mi to zatrhol," vecne pokrčila ramenami a mne odľahlo. Riley totiž vyzerala ako inteligentná osoba a teraz to aj potvrdila. 

„Počuj," vyruší ma zo zamyslenia Alyssia, „nevideli sme sa už niekde?" 

„Nie. Myslí, že nie," zamrmlem a odvrátim zrak, pretože moja mama je mŕtva a táto žena, je jej len priveľmi podobná.

 „Zrejme sa mi to len zdalo," usmeje sa a prejde ku dverám.  

„Tak sa daj dokopy a odpočiň si," povie a výjde z izby. Unavene sa posadím na posteľ a snažím sa zosumarizovať myšlienky. V prvom rade musím nájsť Sel a na to potrebujem Tanaju. 

Schytím svoj batoh a prezlečiem sa do koženého odevu, čo mi nezaberie veľa času a o chvíľu už stojím pred Fynnom a Alyssiou.

 „Nesmierne vám ďakujem za všetko. Naozaj. No už musím ísť. Odovzdaj môj pozdrav Samanthe," vychrlím na nich rýchlo a odo dverí, ešte zakričím pozdrav. 

Aj napriek miernej únave a bolesti, sa rozbehnem smerom ku Fogwestu. Pomocou ohňa snažím zozbierať aspoň čriepky energie. Preto k nášmu domu dobieham síce až o pár hodín, ale aspoň už dokážem jasnejšie premýšľať. 

Na nič nečakám a bez zaklopania vtrhnem do domu. Najprv zamierim do kuchyne a ďalej už ani nemusím pokračovať, pretože Tanaja aj Tiffany sedia za kuchynským stolom, vedúc živý rozhovor.

 „Ahojte," potichu ich preruším a obe na mňa prekvapene vyvalia oči. 

„Zack?" šepne Tanaja a hodí sa mi okolo krku. Teraz som ja ten, ktorý nechápe, no dvakrát to robiť nemusí. Tuho si ju k sebe pritisnem, a keď zbadám jej hnedé vlasy, v mysli sa mi znenazdajky objaví Alyssiin obraz. Ten rýchlo zaženiem a sústredím sa na veci, ktoré mám.

 „Som rada, že si prišiel," odtiahne sa odo mňa a ja čakám nejakú Tiffanininu poznámku, či aspoň úškrn, no blondínka mlčí. 

„Vieš Zack, musím ti niečo povedať. Ide o Sel," posadí sa Tanaja späť a ja som rád, že si môžeme ušetriť vysvetľovania a zbytočné citové výlevy.