Predtým, než zomriem...

9.Nečakaná záchrana

„Robíš si zo mňa srandu ?!" fňukala už snáď po stýkrát Tiffany. 

„Ja predsa nemôžem za to,  že si si vzala, tak vysoké topánky!" zavrčala som na ňu otrávene a pohľad upriamila na jej čierne ihličky. 

„Nepredpokladala som, že pôjdeme lesom," argumentovala. 

„Potom, by to už nebolo prekvapenie," viedla som Tiffany lesnou cestou, ktorú mi Zack opisoval. Po dlhých minútach plných Tiffaninho sťažovania sa, sme sa dostali k ich domu. 

„Stále  nechápem čo sa tu deje. Veď je tu ticho a nikto tu nie je. Určite si nejaký psychopatický vrah," povzdychla si otrávene a ja som rovnako frustrovane zaklopala na dvere. Stále som nemohla uveriť tomu, že som ju sem, tak ľahko dostala. To dievča bolo naivné  asi ako päťročné dieťa. No, nemôžem sa sťažovať, pretože mi to prišlo nesmierne vhod. 

Dvere sa nehlučne otvorili a Zack nás vpustil dovnútra. Preskočili sme všetky formality a on sa pustil do rozprávania, ktoré som už raz počula. 

Tiffany vyzerala, že sa každú chvíľu unudí k smrti, a tak po pár štipľavých poznámkach, stratil Zack svoju dlho ovládanú trpezlivosť  a ruka sa mu rozhorela ako vatra. Díval sa na nás planúcim pohľadom a mňa k nemu niečo nevysvetliteľne tiahlo. 

Možno preto som radšej pohľadom zašla k Tiffany, ktorá sa vystrašene chúlila v rohu sedačky. Po prvýkrát vyzerala ako ľudská bytosť a nie bezcitná mrcha. Dokonca mi jej na chvíľu bolo ľúto.

 „Ako tomu mám uveriť?" opýtala sa rozklepane a v jej hlase sa čosi zlomilo. 

„Prešla som si tým istým," snažila som sa ju upokojiť. 

„Viem, že je to ťažké, no čím skôr to prijmeš, tým menej si ublížiš," s menšími ťažkosťami a bez detailov som jej porozprávala o svojom zážitku na streche. Čakala som, že bude vyzerať ešte neistejšie a moja predtucha sa aj splnila.

 „Tak to dokáž," vyzvala ma po chvíli a snažila sa získať nadvládu nad situáciou, no v očiach mala stále rovnaký des. Neisto som pozrela na Zacka a ten prikývol.  Všetku svoju koncentráciu som zamerala na pohár s vodou, ktorý ležal predo mnou.

 Zavrela som oči a v mysli som si predstavila pomyslenú blokádu, ktorá udržiavala moju moc pod zámkom. A potom som ju zbúrala. Nevedela som, či sa niečo deje,  no uistilo ma o tom Tiffanino zhíknutie. Prudko som otvorila oči a vo vzduchu lietalo pár bubliniek. Kam som pohla rukou, tam ma voda nasledovala. 

„Tvoje oči," užasnuto vydýchla Tiffany  a ja som zneistela. Pozrela som sa do sklenenej vitríny, v ktorej sa odrážali naše tváre. 

Najvýraznejšia bola tá moja, pretože oči mi svietili rovnako ako Zackovi alebo Tanaji. Nádherná modrá sa prelievala ako vlny a mne sa na tvári objavil šťastný úsmev. Prišlo mi to také prirodzené ako dýchanie. 

Voda na môj pokyn klesla a v obývačke sa objavila Tanaja. Tiffanin výraz zamrzol a v očiach sa jej objavilo pohŕdanie.

 „Aj ty čarodejnica? Tak predsa som nebola ďaleko od pravdy," už to znova bola stará  známa, protivná mrcha. Zato v Tanajiných očiach sa objavilo pobavenie. 

„Ja by som na tvojom mieste vážila slová. Po prvé možno preto že,  ťa tu behom sekundy dokážem zabiť a po druhé , lebo to okno si rozbila ty," pokojne za rozvalila v kresle a napila sa z čaju.

 „Nebolo to náhodu hneď po tom, čo ťa ten chlapec nazval štetkou? Nebol to vari hnev?  Zamysli sa. Čo si  cítila po tom, čo sa to stalo?"uprela na ňu svoj zelený pohľad.

 „Úľavu," zamrmlala Tiffany ,a keby to nebola chladná Tanaja, tak určite uvidím víťazoslávny úškrn. No ona sa len pokojne napila a čakala, čo bude ďalej. Toho sa však nedočkala, pretože odo dverí sa ozval buchot. 

Obaja súrodenci skočili na nohy  a podišli k dverám. Tanaja zavrela oči a priložila na ne dlaň.  

„Cítim prázdnotu. Upíra," zašepkala a Zack sa zneviditeľnil. Mágia ohňa, ako mi stihol pred časom vysvetliť. 

 Mne a Tiffany sa prikázal skryť a jeho sestra sa oprela o stenu, tesne pri dverách. Kývla vzduchu, ktorým bol Zack  a dvere sa potichu otvorili. Moje srdce divoko bilo a napätím som sa nedokázala nadýchnuť. Podvedome som hľadala svoju silu, ktorá sa objavila s jemným zachvením. 

Dnu zrazu vpadol nechutný upír, ktorého zošúverená koža bola poznačená množstvom jaziev. 

Tanaja ho chytila od chrbta a Zack mu uštedril ranu päsťou. Upír sa však vyšklbol a Tanaja letela o stenu. Zacka to značne zasiahlo tiež, pretože ho náraz zviditeľnil a on sa hneď na to, objavil vedľa nej.

 To nechutné stvorenie sa naňho zameralo a uštedrovalo mu ranu za ranou. Tanaja sa síce pokúsila o protiútok , no škaredo na to doplatila .

 Obaja súrodenci zaskočení upírovou silou ležali na zemi ako marionetové bábky  a jeho nechutná pozornosť patrila mne a Tiffany. Rada by som povedala, že sa ku nám pomaly približoval, no to by bola lož. Vrhol sa na nás a ja som inštinktívne vystrela ruky a jeho to odhodilo. 

Vtedy,sa však stalo čosi nečakané a vzduchom prelietla kovová tyč, ktorá bola zabudovaná v kuchynskej linke a prešla mu presne skrz srdce. Kruto a neomylne ho prepichla a on naposledy vydýchol. Prekvapene som sa otočila za seba, kde stála Tiffany. 

„Nemáš za čo," zašepkala a vyčerpaná z mágie sa zložila na zem.