⚜Prológ⚜

1K 72 17
                                    

Kričali sme. Nevedeli sme, čo máme robiť. Nechcela som tomu uveriť, ale stále som mala pred očami ten strašný obraz. Mozog mi ho prehrával ako nejaký vtipný spomalený film. Až na to, že táto situácia nebola vôbec smiešna. Bola to krutá realita. Krútila sa mi hlava, bolo toho na mňa príliš. Strašne som sa zľakla, že nás niekto uvidel.

Obe sme sa začali obzerať. Dookola som zrakom prečesávala les, okolité tmavé stromy, ktoré vrhali hrôzostrašné tiene na mŕtvolne tichú krajinu. Už som sa ani nesnažila zastaviť potoky sĺz, čo sa mi rinuli z očí. Srdce mi búšilo až kdesi v hlave, ruky sa mi nekontrolovateľne roztriasli a moja najlepšia priateľka, ktorá mi bola oporou už odmalička, mi ju zovrela v tej svojej. Jej ruka bola spotená rovnako ako moja.

Opäť som sa pozrela na mólo, či dobre vidím, a tentoraz sa mi podlomili aj kolená. Na pleci som pocítila mierny dotyk a priala som si, aby som sa zobudila z tejto nočnej mory. Nešlo to. Poriadne som nevidela, bola veľká tma, ale vedela som, že to, na čo sa dívam, je skutočné. Naraz sme sa na seba pozreli.

,,Zvládneme to," zašepkala a spoločne sme urobili tú krutú vec, ktorá nás prenasleduje až doteraz.

Ahojte😇
Som tu s novým príbehom a snáď sa vám bude páčiť.
Hádam si nájde čitateľov❤
Baruš

Pod rúškom tajomstievWhere stories live. Discover now