Don't be afraid

3. kapitola

Potkaní ksicht. Takto mi nadávali na starej škole kvôli mojim predným zubom a škaredej tvári. Sklonila som hlavu a zavrela oči. Nesmiem plakať, nesmiem!

,,Prepáč," povedala som potichu.

Namjoon odo mňa odvrátil zrak a s ním aj ostatní. Mala som pocit, že ma niekto vrátil späť na starú školu. Len nedávno mi bolo tak super, lebo ma prijali do ,,rodiny" a teraz sa snažím skryť svoje slzy.

,,Now i am unbreakable," zašepkala som a potiahla nosom.

Bolo mi jedno, že ostatní ma môžu počuť. Vždy mi pomáhalo, keď som si spievala. Aspoň potichu.

,,It's... Un... mistakeable."

Utrela som si slzu na ľavom líci.

,,No one... can touch me," a ďalej som nemohla.

Musela som potláčať slzy. Prečo tie slová vôbec vnímam? Zadržala som dych a zavrela oči. Ruky som zovrela v päste a krčila som si nimi zošit.

Zazvonilo. Koniec hodiny. Moja spása. Z triedy som vybehla ako raketa. Mierila som na wc. Zavrela som sa do kabínky a začala plakať. Všetko to muselo ísť von. No a čo že ma niekto bude počuť! V ušiach mi zazneli mamine slová.

Nikdy si nenájdeš kamošov. Veď sa na seba pozri! Máš ksicht ako potkan!

Niekto začal búchať na dvere. Ignorovala som to. Údery silneli. Zakryla som si uši.

,,Monika?"

Choď preč, mama! Prosím!

,,Monika!"

Daj mi pokoj!

,,Monika, otvor!"

Ja už budem dobrá, mami! Len ma nebi!

,,Prosím, otvor!"

Mama nikdy nevraví prosím. Ten hlas jej nepatrí. To nie je ona. Utrela som si mokrú tvár a otvorila som dvere. Faith ma okamžite objala tak pevne, že ma skoro zadusila.

,,Tak ma mrzí, čo ti povedal! Neboj, porozprávam sa s ním a zlízne si to! S mojou dcérou sa takto nerozpráva!"

Ešte stále plačúc som sa začala smiať. Raz plačem, potom sa smejem. Už chápem, prečo mi hovorili cvok.

,,Vieš, toto som už dlho nezažila."

,,Že ťa kamarátka bráni?"

,,Aj to, ale mám na mysli pravú mamu."

Faith nič nepovedala. Tiež si myslí, že som cvok. Keď som povedala Simone, že som aj zabudla, aké to je mať pravú mamu, vysmiala ma. Pritom však poznala moju situáciu veľmi dobre.

,,To mi je ľúto. Ale hej, teraz máš mňa. Môže byť?" usmiala sa.

Prikývla som a tiež som sa usmiala.

,,Presne, usmievaj sa. Máš veľmi pekný úsmev, tak ho poď ukázať svetu. Na začiatok ho pôjdeme ukázať do jedálne, lebo umieram od hladu."

Faith sa so mnou postavila do radu na obed. Mali sme zemiakový prívarok. Chalani si k nám prisadli. Tae a Hoseok prišli fakt dramaticky. Zozadu na mňa skočili.

,,Monikaaaaaaaa! Moja malá sestrička!" fňukal Hoseok.

,,Ako mohol?! Ako ti mohol povedať také škaredé veci?! Čo mu niekto hodil tehlu do hlavy?! Alebo kladivo?!"

,,Tae, upokoj sa. Každý na vás zíza," pretočil Yoongi očami.

,,Ale majú pravdu! Čo na ňu tak vyletel?" pridal sa Jimin.