Don't be afraid

33. kapitola

Opäť prišla doktorka a niesla mi obed. Nejaké cestoviny so syrom, ktoré takmer pustila na zem, keď zbadala moju početnú návštevu.

,,Niekto má veľa kamarátov," usmiala sa a podala mi tanier.

,,Dobrú chuť!" popriala mi ešte a odišla.

Kým som jedla, rozprávali mi ostatní o tom, čo sa dialo v škole. Dagmar bude, samozrejme, v poriadku vďaka ockovi svojej kamarátky. Korupcia je všade, čo si budeme hovoriť.

,,Monika, a prečo si sa včera chovala tak divne? Akoby si nás nepoznala," ozval sa Jungkook.

Hanbila som sa za to, ako som sa chovala. A bolo mi trápne o tom teraz hovoriť.

,,Ja.... Myslela som si... Že ma raz... Že ma raz prestanete mať radi a... Budete ku mne ako... Ako Simona... Že ma zra-díte ako ka-kama-ráti na starej ško-le."

Faith vyzerala, akoby ju moja odpoveď vydesila. Jej šok však rýchlo pominul. Pevne ma objala, ostatní sa pridali. Cítila som vo vnútri príjemné teplo.

,,Na to už nikdy ani nepomysli, jasné?!" zvolal Namjoon nahnevane, ale hnev z jeho tváre sa vytratil keď videl, ako som sa zľakla.

,,Nikdy by sme ťa nemohli prestať mať radi. Šak to sa ani nedá," povedala Faith.

,,Počkať, spomenula si Simonu," spomenula si Jazz.

A tak som im povedala, ako bola kedysi Simona moja najlepšia kamarátka, ako ma pred dvomi rokmi zradila a technicky proti mne poštvala celú školu. Ako ma šikanovali a...

Proste som im povedala všetky škaredé veci, na ktoré som chcela zabudnúť. Okrem mamy. O nej im nepoviem nikdy! Radšej nech si myslia, že žiadnu nemám.

,,To je ale krava!" zvolala Clare a následne si zakryla ústa.

,,Panebože, ty si taká vulgárna," zasmial sa Jimin a Clare si schovala červenú tvár do dlaní.

Niekto vytiahol karty a začali sme hrať a rozprávať sa o všetkom, čo nás napadlo. Neskôr som sa však musela s kamarátmi rozlúčiť, museli sa vrátiť domov. Zostal tu však Namjoon.

,,Mal by si ísť aj ty," povedala som s nevôľou.

Bola by som radšej, keby zostal. Ale otec sa oňho musí báť, veď ráno bol tu a už mal byť o takomto čase dávno doma!

,,Vyháňaš ma?"

,,Nie! To nie, len.... Mal by si sa ísť domov ukázať otcovi, že si v poriadku a... Urobiť si úlohy."

Namjoon sa začal smiať. Čo také som povedala?

,,Vážne si myslíš, že úlohy sú dosť dobrý dôvod na to, aby som odtiaľ odišiel?"

Neuveriteľné. On tu vážne chce kvôli mne zostať!

,,Ale vážne, choď si aspoň oddýchnuť! Urobíme dohodu, dobre?" navrhla som.

,,Akú?" spozornel Namjoon.

,,Ty teraz pôjdeš pekne domov, oddýchneš si a ja ti niečo upečiem."

,,Môžem si u teba objednať aj jablkový koláč?" uškrnul sa a vstal.

,,Čokoľvek budeš chcieť," prikývla som.

,,Tak dobre. Jablkový koláč a najradšej ho mám s orechmi," žmurkol na mňa Namjoon.

,,Budeš ho mať aj so šľahačkou, ak chceš."

Obaja sme sa veselo zasmiali. Šľahačka by asi rýchlo spadla! Namjoon pomaly otvoril dvere.

,,Ahoj," povedala som na rozlúčku.

,,Ahoj," odzdravil Namjoon a odišiel.

Vzala som do ruky mobil. Ráno mi ocko písal, že zajtra príde, dnes nemohol a že sa o mňa bojí a veľmi ma ľúbi a chýbam mu. Aj on mi chýba! A ešte viac mi chýba to, čo tají. Niečo určite tají.

Prišla mi správa. Neznáme číslo, ale nie to, ktoré odo mňa chce tie fotky. Toto bolo iné.

Ako sa máš?

Kto si?

Keď ti to poviem, blokneš ma. Zatiaľ povedzme, že som niekto, komu na tebe záleží. Ako sa teda máš?

Niekto, komu na mne záleží? Rozmýšľam, kto to môže byť. Ak by som to číslo blokla, asi to nebude niekto z mojich kamarátov.

Mám sa dobre. Prečo mi píšeš, ak by som si ťa blokla?

To som rada.

Takže ide o dievča!

Píšem ti preto, aby si vedela, že som ťa vždy mala rada ako sestru a záleží mi na tebe. Ty ma vidíš ako monštrum a môžem si za to sama. Jedného dňa snáď bude všetko ako predtým.

Môžeš mi povedať kto si? Prosím!

Možno keď sa nebudem báť, že ma karma dobehne za všetko, čo som ti spôsobila. Zatiaľ sa maj!

Naozaj by ma zaujímalo, prečo priťahujem neznáme čísla a divných ľudí za nimi. Ako na povel mi začal písať neznámy, ktorému dávam prezývku Fotka.

Aké nešťastie sa ti to stalo!

Lezie mi na nervy! Vidí snáď všetko!

Daj mi pokoj! Prosím!

Neboj sa, dám. Nateraz. Keď sa vrátiš z nemocnice, pokračuj v hľadaní.

Chcela som mu niečo nepekné odpísať, ale poslal mi fotku. Faith a Jin. Práve sa vracali domov, podľa okolia k Faith. Držali sa za ruky a usmievali sa.

Len sa pozri, ako sa ľúbia. Bola by škoda, keby ich niečo rozdelilo. Ako napríklad auto, neznámy strelec, mám menovať ďalšie nehody?

Dobre, dobre! Budem tie fotky hľadať!

Dobré dievča!

Ak by sa im niečo stalo..... To by som si neodpustila! Nikdy v živote! Nájdem tie fotky, aj keď to bude to posledné, čo urobím! Vlastne nie. Posledné, čo urobím bude to, že toho neznámeho nájdem a zaplatí mi za to, že ohrozil mojich kamarátov!

Ani som nevedela kedy, ale zaspala som. S knižkou v rukách. Ráno prišla doktorka Smithová spolu s ockom. Pustili ma domov, sláva! Dnes ešte zostanem doma a zajtra idem do školy.

S ockom som navarila obed a ešte som ho stihla poprosiť o recept na jablkový koláč. S úsmevom si sadol za stôl a sledoval, ako to sama pripravujem. Pre mňa to bola super zábava! Keď som miešala postrúhané jablká, spomenula som si na Namjoonove slová. Nasypala som tam trochu pomletých orechov a koláč mohol ísť do rúry.

,,Moje malé dievčatko je veľmi šikovné," pochválil ma ocko, keď ochutnal.

,,Jedného dňa by z teba bola dobrá pekárka alebo kuchárka. Je vidieť, že si po mne," usmial sa a na chvíľu som mala pocit, že mám opäť štyri roky a pomáham ockovi s varením a on ma chváli.

Odišiel do práce a ja som nezaháľala. Pustila som sa do upratovania domu a verte mi, nebolo toho málo. A to som bola mimo jeden deň!

A potom som šla do ockovej izby. Nájsť tie prekliate fotky. Opäť nič. Akurát som sa otočila a do oka mi padol obraz nejakého údolia na stene. Vo filmoch sú väčšinou trezory za obrazmi.

Zvesila som ho dole a fakt! Bol tam trezor. Ešte tak vedieť kód! Môžem to aspoň skúsiť! Aké by mohlo byť? Ockov dátum narodenia? Nesprávne. Môj? Bingo!

Prepáčte, že nová časť vyšla až teraz, ale začala škola a na mňa to má hrozný vplyv😂😂