61. kapitola

960 92 7
                                    

,,Teraz ma dobre počúvaj, dieťa. Toto nie sú popletené hlúposti, ale pravda, ktorú musíš vedieť! Simona nie je Marlenino decko, ale Jenniferino!"

,,Prababka, to sa mýlite..."

,,Nemýlim! Ako môžeš pochybovať?! Tvoja sestra sa volala Simona a Marlene má decko, ktoré sa volá Simona a podobá sa na tvoju mamu!"

Simona... Moja sestra... Nevedela som, ako na to reagovať. Neboli treba. Prababka sa rozhodla mi všetko povedať.

,,Keď sme sa dozvedeli, že Jennifer chce predať jednu zo svojich dcér, museli sme zakročiť. Marlenin muž teda kúpil Simonu a vychovávali ju ako vlastné decko. Obe ste zabudli na svoje ranné detstvo a mysleli ste si, že nemáte súrodencov. Úprimne, nechápem, ako môže niekto zabudnúť na sestru, ale stále lepšie, ako mať sestru akou je Jennifer."

Simona je teda moja sestra! Rozplakala som sa šťastím. Našla som ju, svoju sestričku! Konečne! Prababka mi položila súcitne ruku na koleno.

,,Prečo nám teta Marlene nič nepovedala?" spýtala som sa.

,,Druhé dieťa už stratiť nechcela. Jennifer bola otrasná sestra a stále je. Marlene mala dcéru asi tri roky predtým, než ste sa narodili vy dve. A Jennifer to vadilo. Neuveriteľne jej to vadilo. To malé dievčatko neznášala od prvej chvíle do takej miery, že sa jej zbavila len čo sa narodila. Ani sme jej nestihli dať meno!"

Vždy som vedela, že moja mama je monštrum. Ale zakaždým ma prekvapí a ukáže mi, že je ešte horšia, než som si myslela.

,,Dodnes nevieme, čo s tou malou urobila. Vieme len, že ju zobrala z pôrodnice a odvtedy sme ju nevideli. Sama nám poslala list. Písala, že sa vraj zbavila Marleninho problému. Polícia to vyšetrovala, ale nič nenašli a tvoja mama bola nevinná, v úvodzovkách. Dúfam, že ťa už netýra, ale snáď áno?"

Čo jej mám povedať? Pravdu? Áno, aby som ju tým zabila a aj všetkých, ktorých mám rada! Nemôžem inak! Musím opäť klamať.

,,Nie, skôr sa odo mňa drží ďalej," povedala som rýchlo.

,,Aspoň to. Príď v sobotu. To príde aj Marlene so Simonou. Je na čase, aby sa jej moja vnučka vzdala. Chápem, že je ťažké prísť o ďalšie dieťa, ale Marlene nie je jej mamou. Nemusíš sa však báť, k Jennifer sa nevrátite. Niečo vymyslíme, dobre?"

Prikývla som a objala ju. Mala som ju počúvať už od začiatku! Našla by som svoju sestru skôr! Odrazu mi volala Kelly. Vraj ide po mňa, berie si na týždeň dovolenku kvôli oprave budovy. Babka jej akurát otvorila dvere a zostala stáť ako socha.

,,Dobrý deň! Prišla som po Moniku," pozdravila ju Kelly s úsmevom.

,,Ty..." začala babka, ale nedokončila svoju vetu.

Snáď nepríde na to, že u Kelly bývam!

,,Toto je moja kamarátka, Kelly Wangová. Sľúbila, že ma vezme domov," ozvala som sa rýchlo.

,,Wangová? Neurazte sa, slečna, ale znie to ázijsky a nevidím na vás žiadne ázijské črty."

Kelly to nerozhodilo. Asi na to bola zvyknutá, preto mojej babke pokojne odpovedala.

,,To je v poriadku. Viete, bola som adoptovaná, keď som bola veľmi malá. Už by sme mali ísť. Rada som vás spoznala. Dovidenia!"

Babka jej bez slova zamávala a rozlúčila sa so mnou. Ale stále sa dívala za Kelly. Prečo? Nasadla som k nej do auta a vyrazili sme.

,,To bola tvoja babka?" spýtala sa ma hneď.

,,Áno."

,,Ona nevie, že si ušla z domu, čo?"

,,Nie."

Kelly sa zasmiala. Jej to príde vtipné? Pohladila ma prstami po líci a ďalej sa venovala ceste.

,,Si zlatá, vieš to? Ak chceš svoj malý útek v tajnosti, dobre. Len si pamätaj, že navždy to skrývať nemôžeš."

Viac sa k tomu nevyjadrila. Možno je Kelly príliš ľahkovážna, ale som rada, že sa v tom nehodlá šprtať. Doma nás čakalo prekvapenie. V kuchyni na stole bola vo váze kytica ruží.

,,Jackson? Ty si kúpil kvety?" pýtala sa Kelly.

,,Tie tu nechal pre Moničku jeden ctiteľ," povedal s úsmevom.

,,Aký ctiteľ?" vyzvedala som.

,,Tajný predsa, " zasmial sa Jackson.

,,Ak to bol nejaký úchylák, nech si ma neželá," povedala Kelly vážne.

,,Žiaden úchylák to nebol, sestrička. Kľud," zastal sa môjho ctiteľa Jackson.

,,Takže ho poznáš? Kto je to?"

Kelly mi teraz pripomínala matku, ktorá chce chrániť svoje dieťa pred všetkým. Kiežby bola taká i moja pravá mama!

,,Joj, to nemôžem! Sľúbil som to!" zvolal Jackson dramaticky.

,,Zase si pil? Dýchni na mňa!"

Na Kellino sklamanie a moju radosť, Jackson bol triezvy. Sadla som si za stôl a jemne sa dotkla piatich červených ruží vo váze. Vyzerali, že ich cesta ku mne nešla veľmi hladko, ale stále boli nádherné. Kto mi ich mohol poslať? Nikto predsa nevie, že bývam u Wangovcov! Nech to bol ktokoľvek, v duchu mu ďakujem. Dnešok je proste úžasný. Našla som svoju sestru! Preto som mala kedysi v sne aj Simonu a naše puto! Ten sen sa mi to snažil povedať už od začiatku. Nič nie je náhoda, ako sa zdá.

Ráno som to Faith a Simone strašne moc chcela povedať, ale rozhodla som sa počkať do soboty. Obidve som teda poriadne objala vo chvíli, čo som ich videla. Pre mňa sú obe mojimi sestrami. A Kelly tiež.

,,Aha!" zvolala Faith, keď sme sa od seba odlepili.

Ukazovala na Jimina, ktorý sa k nám blížil spolu s Clare, ruka v ruke. Bože, oni sú naozaj spolu! A ako im to spolu pristane! Usmiala som sa na nich a ukázala im palce hore. Obaja sa celí červení pozreli inam. Každý im hneď gratuloval. Ja som si pomyslela, že im dám pokoj, inak by mohli od tej červenej vybuchnúť.

Túlala som sa teda chodbami školy, až kým ma niekto nestiahol do skladu učebníc. Jin! Bola som v rohu a on mi bránil ujsť. Nemohla som sa ovládať, bol to reflex. A zaslúžil si to. Dala som mu facku.

,,To som si zaslúžil," zamrmlal.

Dala som mu ďalšiu facku.

,,Pravdepodobne som si zaslúžil aj toto."

Dala som mu tretiu facku, lebo podľa mňa si zaslúžil aj tú.

,,Pokúšaš svoje šťastie, Monika!" zvolal a chytil ma za ruky, keď zbadal, že sa chystám na ďalší úder.

,,Čo odo mňa chceš?"

Môj hlas bol plný nenávisti. Kedysi to bol môj kamarát! Pozrel sa na stranu so zvesenou hlavou. Správa sa divne od toho rozchodu.

,,Ako sa má Faith?"

Šesťdesiata prvá kapitola! Wow, tento príbeh bude pekne dlhý, tak nech aspoň stojí za to! Vážne neviem, čo budem robiť, až ho dokončím. Napadá ma bts mafia príbeh, ale ten už nebude taký dobrý ako Don't be afraid. Ale snáď sa chytí. To uvidíme, keď dokončíme túto krásku.

Don't be afraidWhere stories live. Discover now