Don't be afraid

19. kapitola

Celý deň som myslela na ten sen. Čo to znamená? Naše puto. Myslela tým naše kamarátstvo? Asi ťažko, keďže to už skončilo. Lenže vždy som mala pocit, že je medzi nami i iné puto. Také, ktoré nedokážem vysvetliť, ale cítila som ho. Už mi z toho hrabe!

,,Haló? Planéta Zem žiada slečnu Moniku, aby opustila planétu V a vrátila sa k svojím bratom," luskol mi Tae pred očami.

Švihla som hlavou smerom k nemu a zbadala jeho veselý úsmev, ktorý som mu hneď oplatila.

,,Poď, bude litika," povedal a ťahal ma z chodby do triedy.

Sadla som si k Namjoonovi a všimla som si, ako sa na mňa nenápadne usmial. Hneď som cítila teplo v lícach. Nejak sa tu oteplilo. Fú, hlavne zachovaj chladnú hlavu!

Do triedy vošla riaditeľka, čo nás prekvapilo. Tesne za ňou sa držala neznáma žena s medovými vlasmi a zelenými očami. Vyzerala dosť prísne. Hoci som ju videla po prvýkrát, niečo mi hovorilo, že tie oči som už niekde videla.

,,Žiaci, toto je slečna Cooperová. Bude vašou novou učiteľkou literatúry," vyhlásila riaditeľka.

,,Kde je pani Woodsová?" spýtal sa chlapec, s ktorým som sa doteraz nerozprávala, ale vedela som, že sa volá Adam.

,,Ona........ Na tom nezáleží. Uberám vám z hodiny, takže už pôjdem. Prajem vám veľa, šťastia, slečna Cooperová," rozlúčila sa riaditeľka a odišla z triedy.

Slečna Cooperová si nás prezrela a postavila sa k prvému radu.

,,Takže, na mojich hodinách to bude chodiť takto. Vy budete robiť to, čo máte a ja budem s vami spokojná. Ak nie, budete dostávať tresty. Nikto nebude vyrušovať. Najprv by ste sa mali predstaviť. Začneme tu."

Ten hlas. Znel tak povedome! Nemohla som k nemu priradiť tvár. Prečo to nešlo? Zelené oči k nemu rozhodne šli, ale zbytok tváre bol stratený v pamäti. Odrazu sa ocitla pri našej lavici.

,,A ty, mladá dáma?" spýtala sa a začala som sa triasť od strachu.

Prečo? Nemám predsa dôvod sa báť.

,,Mo-Monika Locksterová."

,,Hm, ešte som nepočula meno Mo-Monika. Si z Afriky alebo nejakej menej vyvinutej krajiny? Alebo si proste hlúpa a nedokážeš vysloviť vlastné meno?"

Sklonila som zrak. Pripomínala mi mamu. Snažila som sa neplakať. Nestojí mi za to. Namjoon vedľa mňa zaťal päste.

,,A ty, chlapče?"

,,Kim Namjoon," odvrkol.

,,Ach, áno! Pani riaditeľka mi spomínala skupinu BTS. Ty si líder, to viem, ale nečakala som, že budeš tak drzý. Mal by si ísť príkladom, ale ako vidím, tvoja výchova je v hroznom stave. Rodičia musia byť pyšní."

Namjoon vyzeral, že chce vyskočiť z kože a zabiť ju. Chytila som ho pod lavicou za ruku. Otočil sa ku mne. Slabo som sa usmiala. Pomaly sa začal upokojovať.

Medzitým si Cooperová našla chybu na každom z nás. Jimin bol podľa nej tučný, pričom to vôbec nie je pravda! Yoongimu povedala, že vyzerá zaspato a ak chce na jej hodinách spať, ubytovňa pre bezdomovcov je neďaleko.

Jazz sa spýtala, či ušla od Weaslyovcov. Hobimu a Taemu vyčítala ich veselé úsmevy a nazvala ich čudnými. Jungkooka poslala späť do škôlky, vraj vyzerá ako jej dvojročný synovec. Faith bola podľa nej problémové dieťa, kvôli farbe vlasov a Jin vraj zaručene prepadol. Skrátka každý mal nejakú chybu, ktorú musela každému povedať.