Don't be afraid

22. kapitola

Na obede sa reč zvrtla na víkend u Jina. Začala som byť nervózna. Čo ak tie fotky nenájdem a neznámy nám práve tam ublíži? Akoby počul moje obavy, prišla mi ďalšia správa.

Aké krásne plány na víkend! Aby si vedela, že mám zlaté srdce, víkendy máš voľné. Ale inak hľadaj, inak to dopadne zle

Nevedela som, či sa radovať, alebo nie. Každopádne, bola som neznámemu vďačná.

Počkať chvíľu. Vie moje plány na víkend! Znamená to..... Že je niekde tu? V škole? Môže to byť niekto zo študentov! Moje tri hlavné typy sú Dede, Dada a Simona.

,,A ty, Monika? Tešíš sa na sobotu?" spýtala sa Jazz.

,,Ja-jasné, nemôžem sa dočkať," usmiala som sa akoby nič.

Faith na objala okolo pliec a žmurkla na mňa. Spomenula som si však na Prue a odrazu mi bolo trochu smutno.

,,Čo sa deje?" spýtala sa Faith ustarostene.

,,Nič, len som včera videla v obchode Prue a....." do reči mi skočil Jungkook.

,,Prue?! Videla si ju? Čo mala na sebe? Nespomínala niečo o tom, aký som krásny, múdry, talentovaný a skromný?"

,,Hlavne to posledné," zamrmlal Yoongi.

Snažila som sa zadržať smiech.

,,Ehm..... Nič z toho, prepáč. Pýtala sa ma však, či mám niečo na víkend a povedala som, že všetci budeme u Jina. A potom bola sklamaná a teraz som si na ňu spomenula. Cez víkend bude asi sama."

Jungkook sklonil hlavu.

,,Sklamaná nebola z teba, ale zo mňa. Vieš, naši rodičia sú susedia a dobrí priatelia, takže skoro každý víkend sa navštevujeme. Prue a ja to moc nemusíme, ale spolu sa vždy nejak zabavíme. Len nie tak, ako si predstavujem ja, ale raz aj na to príde."

Za to dostal od Jimina po hlave, za čo mu Faith poďakovala.

,,No, na poslednej návšteve rodičia spomenuli, že môžeme nabudúce pozvať aj nejakých kamarátov, aby sme neboli sami. Ona chcela asi zavolať teba, no potom zistila, že nejdem."

,,A nemyslíš, že bola sklamaná práve preto, lebo Monika má plány a Prue bude sama? Ako neber to osobne, ale sám hovoríš, že ťa ignoruje a v parku sme videli, aká je nadšená, že ťa vidí," ozval sa Yoongi.

To nemal povedať! Jungkook vyzeral, že má blízko k slzám. Pokúsila som sa o úsmev a pohladila som ho po chrbte.

,,Podľa mňa jej budeš tento víkend chýbať. Určite ťa má aspoň trošku rada."

Zrejme to fungovalo. Jungkook ma nadšene objal a usmial sa.

,,Vďaka! Aspoň niekto ma podporí," povedal a škaredo sa pozrel na Yoongiho.

Ten len pokrčil plecami a ďalej jedol špagety. Posledná hodina, telesná. Neviem čo je horšie. Telesná, fyzika, alebo matematika? Literatúra je rozhodne najhoršia.

Učiteľ nás začal deliť do dvoch družstiev. Našťastie nie dievčatá proti chlapcom. Áčka proti béčke. Basketbal. Jeden z najhorších športov!

Začali sme teda hrať. Ku mne sa lopta dostala asi tak dvakrát, i to som ju rýchlo prihrala Yoongimu. Ten chlapec by najradšej spal celý deň, ale teraz je z neho démon! Hral ako profesionál a vďaka nemu sme aj vyhrali. Po hre som k nemu pribehla a objala ho.

,,Hral si výborne, braček!"

,,Vďaka, ségra."

Len čo sa otočil, skočila naňho naša známa červenovláska. Pevne ho zvierala v náručí a Yoongi jej to objatie oplácal, aby si to nerozmyslela a nepustila ho. Ale odlepiť sa od seba predsa len museli.