Don't be afraid

67. kapitola

Odo dňa, čo som obdržala posledný telefonát od Namjoona, ubehli dva týždne. Vyhlásilo sa po ňom pátranie. Snažila som sa ho skontaktovať, ale márne. Na správy nereagoval, hovory nedvíhal.

Polícia nemala nič nové ohľadom mojej mamy a sestry. Nenašlo sa ani len ockovo telo. Kamaráti a rodina mi boli po celý čas veľkou oporou. No mama to nenechala len tak. Neustále mi posielala správy, o ktorých som nemohla nikomu povedať. Tie správy ma vnútri ničili. Raz do týždňa mi prišla fotka Simony počas maminho týrania. Zistila som len to, že sú v nejakej tmavej budove, kde je chladno, lebo Simona mala neustále husiu kožu, na každej odpornej fotke, ktorá mi prišla.

A Jin? Ten je stále s Dadou v strachu, že by sa Faith mohlo stať niečo zlé. Mám obavy, že ona naňho už zabúda, prestáva ho milovať. Tak sa to totiž javí.

Yoongi a Jazz, tí sú potichu, ale stačí sa na nich pozrieť a Jack a Rose z Titanicu sú oproti nim nič. Yoonazz, ako im hovorí Jackson, patrí medzi shipy snov. Áno, stále je to šialený shiper a piť prestal úplne už dávno.

Jungkook a Prue... Tak to je iná kapitola. Jungkook neustále vystrája ako malý, Prue mu vynadá a potom sa mračí, keď ju Jungkook objíme a povie jej, že je roztomilá, keď sa hnevá.

Jimin a Clare sú na chodbách školy a niektorých uliciach stále nová téma. Jimin berie Clare na rande skoro každý deň. On je plný sebavedomia a ona sa každú chvíľu červená. Ale pristane im to spolu.

Hobi a Tae? To sú zlatíčka. Neustále sa ma snažia rozveseliť svojimi opičkami a niekedy sa k nim pridám. A občas aj Faith. S Faith sa stretávam častejšie u babky a dedka. Prababka sa na nás neustále díva zamysleným pohľadom a občas si niečo zamrmle, ale dá sa s ňou normálne porozprávať.

Jediné, čo mi prekáža, je prázdna stolička vedľa mňa. A prázdno v mojom srdci. Chýba mi Namjoon. A Simona. A ocko. Prečo mi život musel vziať tých, na ktorých mi záleží najviac? Pomaly prestávam veriť, že v tomto svete, v ktorom žijem, existuje niečo, ako spravodlivosť. Prípadne niečo podobné.

,,Monikaaaaa!"

Hobi mi kričal do tváre ako leví kráľ. Zmätene som zaklipkala očami. Boli sme u Taeho, pozerali sme film.

,,Čo sa deje?" spýtala sa Prue ustarostene.

,,Nič, prečo?" nechápala som.

,,Plačeš," ozval sa Yoongi a utrel mi mokré líce.

Ja... Plačem? Odkedy? Ani som si to neuvedomila. No pekne! Snažila som sa utrieť si zvyšky sĺz, ale čím viac som sa snažila, tým viac som plakala. Snažila som sa to zadržať, ale nedalo sa. Bolo toho na mňa priveľa.

,,Prepáčte. Nechcela som sa rozplakať," mrmlala som pomedzi vzlyky.

Odrazu sa na mňa všetci vrhli so zámerom ma objať. Asi si viete predstaviť, ako to skončilo. Spadli sme na zem ako veľká hromada rúk a nôh a tiel so smiechom, aký ste ešte nepočuli.

,,Neplač! Budem plakať aj ja!" fňukal Tae.

,,Veď ty už plačeš!" okríkol ho Hobi.

,,Ty tiež!" bránil sa Tae urazene a hodil po svojom kamarátovi vankúš.

A tak sme rozpútali vankúšovú vojnu. Slzy už boli len od smiechu. Niektorí vyskúšali aj podlé techniky šteklenia a víťaz zostal jediný. Prue, lebo Jungkook ju nechal vyhrať.

,,To je moje dievča," usmial sa hrdo Jungkook a pobozkal ju.

,,Ale ticho, ty jeden," mrmlala Prue, ale smiala sa.

,,Tak čo, lepšie?" spýtala sa ma Faith.

,,Oveľa," prikývla som.

Keď sme sa vracali, rozhodla som sa odprevadiť Faith domov. Cesty domov osamote som sa už tak veľmi nebála, Kelly mi dala užitočnú radu. Vždy si so sebou nosiť sprej alebo voňavku. Podľa nej je jedno, či ide o vraha alebo démona. Jeden výstrek priamo do očí spacifikuje každého.

Faith a ja sme sa po ceste rozprávali o testoch, ktoré nás čoskoro čakajú, keď sme zrazu niekoho zbadali. Niekoho, koho sme veľmi dobre poznali. Jina. Faith bola odhodlaná pokračovať v ceste a Jina ignorovať. Mohlo to fungovať, ale Jin protestoval. Stiahol Faith k sebe a urobil to, čo som absolútne nečakala. A ani Faith. Začal ju vášnivo bozkávať. Faith sa od neho rýchlo odtrhla.

,,Šibe ti?! Najprv si za mňa nájdeš náhradu a potom sa na mňa vrhneš?!"

Faith ma chytila za ruku a ťahala ma preč. Otočila som sa. Jin sa chytil za hlavu a udrel päsťou do steny. Bol zničený. A Faith, hoci to skrývala, na tom nebola inak. Po ceste domov potichu plakala.

,,Faith? Chceš, aby som u teba prespala?" spýtala som sa jej potichu.

,,Nie. Budem... Budem v pohode," klamala mi do očí.

Zavolala som Kelly, že prespím u Faith. Bol to akútny prípad. U Faith som už mala nejaké svoje veci, párkrát som tu už prespala. Faith som musela prinútiť pred spaním niečo zjesť a potom som ju vyhnala do postele. Chúďa, celý večer preplakala! Keď zaspala, zavrela som sa do kúpeľne a zavolala Jinovi.

,,Monika?" ozvalo sa na druhej strane linky.

,,Jin, čo to malo znamenať?! Čo keby ťa videla Dada?! Kto vie, čo by Faith mohla urobiť!" hrešila som ho.

,,Monika, ty to nechápeš! Myslíš, že je to jednoduché?! Keď som ju uvidel... Tak strašne mi chýba! Ty keby si videla Joona, urobíš to isté!"

Zaťal do živého. Ovládla som sa. Jednak aby som neplakala, a jednak preto, aby som za ním hneď teraz nešla a nedala mu už neviem koľkú facku.

,,Dobre, prepáč."

,,Hnevá sa na mňa, však?" povzdychol si Jin.

V jeho hlase som počula, že má veľmi blízko k slzám. Už začal aj smrkať.

,,Nie som si istá, Jin."

Zložil prvý. Nemám ani potuchy, ako sa bude jeho situácia ďalej vyvíjať. Aj keby ho Dada odkopla, Faith mu už veriť nemusí. Bože, kedy začalo byť všetko také komplikované? Nikto ale nepovedal, že to bolo niekedy jednoduché.

Pripadá mi, že všetko v mojom živote je komplikované. A keď niekomu vstúpim do života, má ho komplikovaný tiež. Prišla mi správa od mamy. Ďalšia fotka Simony, opäť v tej budove. Zviazaná, so slzami v očiach, celá od modrín a od krvi. Žila.

Mohla si ju toho ušetriť. Nikdy si ju nemala hľadať

Mala pravdu. Keby som po Simone nepátrala, nenašla by som ju. A mama by sa k nej nedostala. Je to moja vina. Všetko je moja vina.

Tak, máme ďalšiu kapitolu. Inak, musím sa spýtať. Kto už videl Fake love MV? Ja z toho nemôžem, je to dokonalé 😍😍😍 Hobi na hromade Snickers tyčiniek, čo viac môže žena chcieť? 😉