Don't be afraid

25. kapitola

Jin zapojil do telky USB a Faith zatiaľ priniesla misky s pukancami a zemiakovými lupienkami. Odrazu Jin potichu zaklial.

,,Deje sa niečo?" spýtala som sa potichu.

,,Mrzí ma to, ale zdá sa, že som poplietol kľúče. Na tomto sú rozprávky pre môjho malého bratranca a on má moje filmy."

Ostatní začali byť nespokojní. Nechápala som prečo. Veď rozprávky pre deti nie sú na zahodenie! Niektoré sú celkom dobré. Zadívala som sa na zoznam a našla niečo, na čo som chcela presvedčiť i ostatných.

,,Nemohli by sme si pozrieť Disneyho mušketierov? Prosím!"

Všetci sa na mňa začudovane pozreli. No jasné, len cvok stále pozerá rozprávky. Hobi sa na mňa usmial.

,,A viete vy čo? To vôbec nie je zlý nápad."

Ticho. Tae sa ho rozhodol podporiť.

,,No tak, veď čo je na tom? Pozrieme si niečo od Disneyho a Disney je predsa super! Kto je za?"

Pomaly, ale isto sme začali dvíhať ruky. Dokonca aj Namjoon zdvihol ruku. Yoongi si skrížil ruky na hrudi, ale Jazz ho prinútila zdvihnúť ruku. Jin s úsmevom zapol film a mala som chuť si zatlieskať.

Ten film bol zo začiatku slabší, ale potom to bolo dosť vtipné. Aj Yoongimu sa to nakoniec páčilo. Dokonca sa nahlas smial pri scéne Jeden za všetkých a každý sám za seba. Namjoon sa tiež smial.

Možno schválne, možno nevedomky, objal ma okolo pliec. Chcela som skúsiť šťastie. Posunula som sa k nemu bližšie. Jeho reakcia z mojej tváre urobila paradajku. Objal ma oboma rukami. Cítila som sa ako Minnie. Bezhlavo zamilovaná. Ja sa tak necítim. Ja naozaj som bezhlavo zamilovaná.

Na konci filmu sa Hobi rozplakal od dojatia, vraj to bolo nádherné. A viete čo sa stalo potom? Jin vytiahol Faith na nohy a začal robiť scénku s Goofym na moste. Faith sa smiala ako aj my ostatní, ale hrala to s ním. Na konci sa pobozkali a zaslúžili si potlesk. Dámy a páni, predstavujem vám párik roka!

Namjoon ma pustil a odišiel. Nálada mi trochu poklesla, ale chlapec tu predsa nebude sedieť celú večnosť len kvôli mne! Stále som však cítila jeho ruky. Ešte trochu studené z toho, ako sme sa vonku zabávali. Každá bunka môjho tela chcela jeho dotyk cítiť. Keď ma držal, cítila som sa v bezpečí. Zvláštne, nie? Len nedávno som sa ho bála a teraz...

,,Ja to vidím."

Skoro som z kože vyletela od strachu! Našťastie to bol len Tae. Ale ten jeho pohľad! Akoby sa práve dozvedel nejaké veľké tajomstvo a mňa prepadli obavy.

,,O-o čom to hovoríš?"

Tae ku mne priliezol po štyroch a naklonil sa mi až k uchu.

,,Tebe sa páči Namjoon," zašepkal.

Prekvapene som sa naňho pozrela. Ako na to prišiel? Víťazoslávne sa usmial a usadil sa vedľa mňa.

,,Mám pravdu, že?"

Nemo som prikývla. Moje líca začali horieť. Snažila som sa ich skryť v dlaniach. Do frasa, prestaň sa červenať!

,,Neboj, tajomstvo je tajomstvo, ale prečo práve on? Len to chcem vedieť."

Pomaly som sa pozrela na Taeho. Od nášho prvého stretnutia som ho po prvýkrát videla vážneho. Ťažko sa na to zvyká, verte mi. Vždy je veselý a žartuje.

Na jeho otázku som bezmocne pokrčila plecami. Sama neviem. Proste ma na ňom niečo fascinuje. Nie niečo, je to on sám ako celok. Tae sa potichu zasmial.

,,Ty si doňho fakt až po uši. A on do teba zrejme tiež."

Otvorila som ústa dokorán. Tae mi ich rýchlo zavrel.

,,Vletí ti tam mucha! Neveríš? Veď si ho zmenila."

,,Ako?" nechápala som.

,,Už to nie je asociál. Na skúšky chodil raz za dva mesiace a teraz chodí pravidelne. A častejšie chodí na spoločné akcie ako napríklad toto. A začína byť milší, podľa možností. Odkedy si prišla ty."

Bola som ešte viac červená. Ja? Žeby som ho vážne zmenila ja?

,,A všimol som si, ako ste sa objímali pred chvíľou," dodal Tae a žmurkol na mňa.

Zakryla som si tvár. Musel to spomenúť?! Čo ak to ostatní začujú? Potom sa o tom dozvie i Namjoon a nakoniec zistím, že bol len naozaj milý a mňa vidí ako kamarátku. To je tá lepšia možnosť. Horšia je, že ma vysmeje pred všetkými.

,,Mala by si mu povedať, čo cítiš," povedal Tae a odpil si zo šálky.

,,Čo ak on necíti to isté?" vyslovila som potichu svoje obavy.

,,Bolo by to až tak zlé? Horšie ako sa v tichosti týrať? Aspoň to skús, za pokus nič nedáš."

Zamyslela som sa. Mohla by som to skúsiť. Nie, radšej nie!

,,Radšej budem hrať na istotu a budem mlčať."

Tae sa smutne usmial a jemne ma štipol do líca.

,,Hrať na istotu je dobré, ale občas musíš vyliezť zo škrupiny. Inak to budeš ľutovať a to ti hovorím z vlastnej skúsenosti."

Z vlastnej skúsenosti? Zvedavo som na Taeho pozrela. Chcela som vedieť viac, zvedavosť mi nedala. A on to vedel.

,,Kedysi som sa zamiloval do Faith."

Skoro som vykríkla. Faith?! No teda!

,,Bál som sa jej povedať o tom a keď som sa dozvedel, že sa dala dokopy s Jinom, bol som na dne. Nevedel som, čo teraz. Na oboch som sa hneval, ale neskôr som si uvedomil, že som nikomu o svojich citoch nepovedal, takže som mohol viniť len seba. Neskôr začali svoju rodinku a keď ma vzali, bol som rád. Stále ma to trochu mrzí, ale naučil som sa s tým žiť a Faith vidím už len ako kamarátku a náhradnú mamu."

Chudáčik Tae! Bolo mi ľúto, že si tým musel prejsť. O rozchodoch som počula dosť od Simony. Mala ich zopár a zakaždým som zdieľala jej bolesť a snažila som sa jej pomôcť. To bolo ešte pred tým, než ma začala mučiť.

Predstavila som si, že ja by som pocítila tú bolesť, ak by si Namjoon našiel nejaké dievča. Dievča, ktoré bude lepšie ako ja a to je asi každé. Každá sa k nemu hodí viac než ja.

,,Preto ti vravím, povedz mu to. Nemusíš hneď, ale nečakaj veľmi dlho. Dobre?"

Tae mi venoval svoj krásny úsmev od srdca a ja som mu ho oplatila. Objali sme sa a začali sme sa nahlas smiať.

Namjoon sa k nám vrátil a pohľadom Taeho odohnal. Ten sa na mňa usmieval a ukazoval mi palec hore. Božíčku! Neskôr sme ešte hrali pár hier, pri ktorých sme sa nasmiali viac, ako sme čakali a šli sme spať. To som ešte nevedela, akú chybu robím.