Don't be afraid

10. kapitola

Dnes má Faith narodeniny. Mám obavy. Ešte nikdy som nebola na niekoho oslave. Mávala som svoje, ale v tajnosti. Mama mi nikdy nedávala darčeky, nikdy mi neupiekla tortu. Robil to ocko, keď sa nedívala. Lenže ak na to prišla, obaja sme dostali trest. Možno práve preto neznášam deň, kedy som sa narodila.

Faith mi poslala v správe svoju adresu a spýtala sa, či trafím sama. Odpísala som jej, nech si nerobí starosti. Rozlúčila som sa s ockom, vzala si kabelku, darček pre moju kamarátku a mohla som vyraziť.

Zaujímavé, jej ulica je tri bloky od našej školy! Každý deň sa človek učí niečo nové.

,,To tam vážne ideš?" začula som Simonin hlas.

Otočila som sa a zbadala som, ako sa smeje na Namjoonovi. Ajaj! To pre ňu nedopadne veľmi dobre! Namjoon ju chytil pod krk.

,,Máš s tým problém?!"

Pustil ju a ona rýchlo zmizla. Pozrel mojím smerom. No dofrasa! Rýchlo som sa otočila a rýchlou chôdzou mierila k Faith. Začula som za sebou kroky. Začala som sa v duchu modliť.

,,Čakaj!"

Poslúchla som. Dobehol ma a premeral si ma od hlavy po päty.

,,Ideš k Faith?"

Prikývla som.

,,Idem s tebou," povedal rozhodne a natiahol ku mne ruku.

Ten prudký pohyb mi pripomenul mamu. Zdvihla som ruky na obranu a ustúpila. Keď mi chytil ruky a chcel mi ich dať pozdĺž tela, začala som sa brániť a plakať. Prestal a uvedomila som si, že to nie je mama. Počkal, kým sa celkom upokojím.

,,Neboj sa. Ja ti fakt nechcem ublížiť," povedal potichu a pomaly ku mne opäť natiahol ruku.

Utrela som si tvár a opatrne som vložila svoju dlaň so tej jeho. Jemne mi ju zovrel a takto sme pokračovali v ceste spolu. Bolo to zvláštne, držať sa s Namjoonom za ruky. Ale páčilo sa mi to. Mala som pri tom taký príjemný pocit!

Premerala som si ho pohľadom a zase som našla modriny. Nové, a dokonca som zbadala i čosi ako škrabanec. Kto ho takto bije? Žeby bol členom nejakého gangu? Môže a nemusí to byť tak.

Zastavili sme pred domom, v ktorom bývala Faith a zazvonila som. Otvoril nám Jin.

,,Monika! Vitaj! A....... Neverím, že si prišiel! Som rád," tešil sa, keď zbadal Namjoona a oboch nás objal.

Tiež som svojho druhého ocina objala. Myslela som si, že Namjoon ho odstrčí, no nič také neurobil. Len pretočil očami a na malú chvíľu sa mi zdalo, že sa usmial.

Vstúpili sme dovnútra. Všetci boli v obývačke, ktorá bola ozdobená balónmi a neviem čím ešte, ale bolo to veľmi pekné. Boli tu ešte dve dievčatá, ktoré som nepoznala.

Jedna bola malá s ryšavým chvostom a druhá bola o trochu vyššia čiernovláska, no na ľavej strane mala vlasy vyholené. Pozrela sa na mňa, pošepkala čosi kamarátke a začali sa smiať.

Začala som byť nervózna. A pocítila som i dobre známy strach. Namjoon do mňa drgol, keď si šiel sadnúť k nim na gauč. Hoseok hneď vyskočil na nohy.

,,Monika!" zvolal a už sme sa objímali.

Hneď mi to zlepšilo náladu. Chlapci ma všetci vyobjímali a skoro zo mňa urobili kašu. Sú ku mne takí dobrí! Na toto si veľmi rada zvyknem. Zozadu ma objal ešte ktosi.

,,Jazz!" usmiala som sa.

,,Ahoj. Som rada, že si prišla," povedala a ešte raz ma objala.

,,Čo sa deje?"

Z kuchyne prišla Faith a keď ma zbadala, hneď sa na mňa vrhla. Dokonalá smrť, objatím milovanej osoby. Prekazil to však smiech tých dvoch dievčat.

,,Kto to ako je? Škôlkarka?" smiala sa tá ryšavá.

Preklínam svoju výšku!

,,Až taká malá nie je. Si dosť trápna, Anna," povedal Yoongi a spálil ju pohľadom.

Anna zdvihla ruky akoby na obranu a otočila sa ku kamarátke. Zase jej niečo pošepkala a smiali sa ešte hlasnejšie. Mala som z toho snáď ešte väčšiu trému! S trasúcimi sa rukami som podala Faith tašku s darčekom.

,,Vše - všetko najlepšie," vykoktala som zo seba.

Faith si váhavo vzala tašku.

,,Darčeky si mala dať na ten stôl, ty trdlo," zasmial sa Jimin a s ním aj ostatní.

Sklonila som hlavu. Pamätám si, keď mi mama naposledy povedala trdlo. Nechtiac som vyliala čaj na koberec. Hodila ma na zem a rozbila mi pohár o hlavu. Pod vlasmi mám stále schovanú jazvu. Potom ma skopala ako psa. Čím viac som sa bránila, tým viac mi ubližovala.

,,Prestaňte! Stačí!" skríkol Jin.

,,Prestaň sa brániť, ty malá potvora!" skríkla mama a kopla ma do rebier.

,,Prosím, už nie!" vydralo sa zo mňa.

Bezmyšlienkovito som si zašla rukami do vlasov a našla som tú jazvu. Mala som pocit, že som si na nej popálila ruku. Uvedomila som si, že plačem, až keď som smrkla.

,,Prepáč, nechcel som," ospravedlnil sa Jimin a chcel ma objať, ale nedovolila som mu to.

Potrebovala som chvíľku na upokojenie. Napriek tomu som sa ocitla v niekoho náručí. Chcela som, aby ma pustil, ale bol silnejší. Ani som nevedela, kto ma drží. Podľa čiernej mikiny som si však dovolila tipnúť, že ide o Namjoona.

,,Faith, nalej jej pohár vody."

Hlas potvrdzuje môj tip. Namjoon ma stále držal okolo pliec a viedol ma do kuchyne za Faith. Slzy už prestali tiecť, to je dobré. Namjoon mi pozrel do tváre a zotrel ich.

,,V pohode, hlodavec?"

Keď vyslovil tú moju úžasnú prezývku, musela som sa zasmiať.

,,Zase ti emocionálne hrabe, takže asi hej," zamrmlal a podal mi pohár od Faith.

Studená voda ma vnútri chladila a naozaj upokojila. Začula som Faith zhíknuť. Ale nie! Nepáči sa jej to, ten darček.

,,Prepáč, nenapadol ma lepší darček."

,,Ako lepší? Náhodou sa mi páči. Je zlatý. Ty si zlatá," povedala Faith veselo a zavesila sa mi okolo krku.

,,Takže sa ti páči?" spýtala som sa do istoty.

,,Hej. Bude sa volať Monika, čo ty na to?"

Prekvapene som sa na ňu pozrela. Chce toho medvedíka pomenovať po mne?! Tak teraz prišli slzy šťastia. Len som nemo prikývla na súhlas a Faith mňa i plyšovú Moniku objala.

,,Vráťme sa do obývačky. Musím ti predstaviť tie dve," žmurkla Faith a vrátili sme sa do obývačky.

Tie dve ma jediným pohľadom podpálili a moju mŕtvolu hodili do nejakej chladničky. Faith ukázala na Annu.

,,Annu už poznáš a tá druhá je Emma."

,,A tá druhá? To ako o mne hovoríš? Kamarátky by si si mala vážiť viac, obzvlášť tie, ktoré poznáš ešte zo škôlky," povedala Emma urazene a prekrížila si ruky na hrudi.

Faith si povzdychla.

,,Tak prepáč, hej? Toto je Monika, to nové dievča, ktoré som spomínala."