Don't be afraid

71. kapitola

Monika pov

Dnes mi to všetko vychádzalo. Kelly a teta Marlene šli spolu na testy DNA. Jackson však bola doma spolu so mnou. Musela som niečo vymyslieť. Keď ma poprosil, aby som mu uvarila kávu, dostala som nápad. Rozdrvila som niekoľko silných tabletiek na spanie a dala som ich Jacksonovi do šálky. Neprešlo ani päť minút a zaspal. Snáď sa mu nič nestane! Ale nemalo by.

Vzala som si menší batoh. V ňom som mala fľašu s vodou, vreckový nôž, ktorý som si požičala od Jacksona, baterku a lano, pre istotu. Netušila som, čo mám ešte vziať. Ak by sme však našli Simonu, bude podchladená. Tým som si istá, preto som zbalila ešte teplú deku. Dorazila som pred les. S ostatnými som si predtým písala, že sa tu stretneme. Postupne prišli všetci. Čakali sme ešte Faith a Jina.

,,Ak budete v nebezpečenstve, volajte na mňa," povedal Yoongi sebavedomo a ukázal nám, čo skrýval v batohu.

Skoro ma porazilo! Bola to zbraň! Normálna pištoľ! Hobi a Jimin vykríkli. Obaja naraz vyskočili a to rovno na Taeho. Ten držal Hobiho na rukách a Jimin mu visel na chrbte.

,,Kde is to vzal?!" okríkla ho Jazz.

,,Je moja," odvetil Yoongi a schoval svoju zbraň späť do batoha.

,,Strýko ma naučil jednu vec. Vždy buď pripravený na všetko."

Bohužiaľ, ten strýko nebol práve najlepší človek. Jazz objala svojho priateľa zozadu a niečo mu pošepkala. Yoongi prikývol a zdalo sa, Jazz je rada.

,,Vážne si ale dávajte pozor. Poznám mamu lepšie, než hocikto iný. Je šialená a schopná všetkého. Vážne si to nechcete rozmyslieť?"

,,Nepila si niečo? Už melieš z cesty," pretočil očami Jungkook a ako prvý vkročil do lesa.

Že ja sa vôbec snažím! A keď kvôli mne zomrú?! Nie, pesimizmus končí. Musím im veriť. Určite sa vrátia živí a zdraví. Nič sa nám nestane.

Zapli sme svoje baterky a pomaly sme kráčali blízko pri sebe. Jediné, čo som zatiaľ videla, boli konáre, stromy a nejaké rastlinky. Zrazu mi niekto volal. Všetci sa otočili ku mne.

,,To je Namjoon!" zvolala som nadšene.

Konečne sa mi ozval! Zdvihla som to, plná očakávaní.

,,Monika? Kde si?!" pýtal sa zúfalo.

To ma vydesilo. Rozprával, ako keby videl ducha.

,,V lese," vypadlo zo mňa.

,,Vypadni odtiaľto! Inak ťa dostane!" zvolal Namjoon.

V jeho hlase bol jedine strach. Taký, aký som ešte nezažila. Pocítila som blížiacu sa paniku vo svojom tele.

,,Kto? Kto ma dostane?"

,,Tvoja mama! Vypadni, kým môžeš! Rýchlo!"

Na druhej strane bolo počuť hlasné šušťanie a praskanie. Namjoon asi utekal. Počula som, ako zrýchlene dýcha. Odrazu vykríkol.

,,Daj mi pokoj! Do piče, pusti ma! Bež!"

Hovor sa zrušil. Ostala som stáť na mieste ako obarená. Namjoon vedel, že je tu moja mama. Chcel ma varovať. A teraz ho niekto dostal. Stavím ruku za to, že to bola mama.

,,Monika?" oslovila ma Faith.

,,Yoongi?"

Môj braček čakal, čo od neho chcem.

,,Hneď ako budeš mať možnosť, zastreľ tú jebnutú suku medzi oči."

,,Ja sa jej bojím!"

,,A ja sa bojím, že zo mňa budeš musieť zliezť, Jimin! A Hobi asi tiež."

Následne skončil Tae na zemi. On ich akože doteraz niesol? Chlapci sa zdvihli na nohy a pokračovali sme v hľadaní. Takže prababka mala pravdu. Ten sklad tu niekde bude.

,,Ľudia, našiel som niečo!" volal Jin.

Rozbehli sme sa k nemu a zbadali sme to tiež. Veľký, starý sklad. V lese sa dajú nájsť v skutku zaujímavé veci.

,,Nechceš ju zastreliť sama?" žmurkol na mňa Yoongi, keď sme otvorili odomknuté dvere.

,,Teraz sa hrám na hrdinku, ale len čo ju uvidím, stratím všetku odvahu," zasmiala som sa trpko.

Yoongi ma objal okolo pliec a vošli sme dovnútra spoločne. Bola tu tma a zima. Chúďa Simona! Tá teda musí trpieť, ak je tu. Sem tam sme narazili na prázdne poličky, ale inak nič. Začínala som si myslieť, že je to tu prázdne, ale zrazu sa dvere zavreli. Rozbehli sme sa k nim, ale boli už zamknuté.

,,Volám políciu," zamrmlal Jimin a vytočil číslo na políciu.

V rýchlosti im povedal, kde sme a čo sa stalo. Odrazu niekto zapol svetlá. Vypli sme baterky a porozhliadli sa. Niekto tu je a sleduje nás. Dúfam, že mama nemá nejakého ďalšieho komplica.

,,Môže byť na poschodí," ozval sa Hobi a ukázal na schody.

,,Alebo tam," pokrčil plecami Jungkook a ukázal na schody, ktoré viedli dole.

Teraz som nevedela, kam ísť. Za žiadnu cenu som nechcela, aby sme sa rozdelili.

,,Ja, Faith, Hobi a Jimin a pôjdeme hore," rozhodol Jin.

,,Monika, Yoongi, Jazz, Jungkook a Tae pôjdu dole."

,,Ak zomrieme, lebo sme sa rozdelili, tak ťa zabijem," zamrmlal Jungkook.

Jinova skupinka už šla hore po schodoch. Pomaly som schádzala dolu schodmi do tmavej pivnice, alebo čo to vlastne je. Otvorila som dvere a hľadala nejaký spínač. Našla som svetlo! Ukázalo sa, že sme v nejakej veľkej chodbe. A na tej chodbe bolo veľa dverí.

,,No pekne," povzdychol si Yoongi.

,,Je tu ako v mrazničke," kňučala Jazz.

Yoongi ju rýchlo objal. Nie som si istá, či to pomôže. Je tu vážne strašne chladno! Ak sú Simona a Namjoon tu... Zabijem ju! Tú guľku jej venujem sama, prisahám!

,,Namjoon?! Simona?! Ste tu?!" kričala som.

,,Myslíš, že ťa počujú?" spýtal sa Tae s nádejou v hlase.

Niečo som začula. Slabý hlas. Niekde vzadu. Rýchlo sme sa presunuli dozadu a snažili sa zistiť, odkiaľ to ide. Začali sme otvárať dvere a hľadať.

,,Niekto tu je!" zvolal Jungkook.

Pribehla som k nemu ako prvá. Naozaj tam niekto bol. Na zemi ležal muž, už mal málo síl. Stonal od bolesti a naťahoval k nám ruku. Preboha!

,,Ocko!" vykríkla som a vrhla sa k nemu.

Žije! Môj ocko žije! Ďakujem ti, Bože! Ďakujem! S plačom som mu pomohla posadiť sa a vytiahla som z batoha deku. Rýchlo som ho do nej zabalila.

,,Ššš, už je dobre. Už som tu, ocko," usmiala som sa.

Myslela som si, že ocka už nikdy neuvidím živého. Nezabila ho. Len ho uniesla sem a mučila. Nemal vážne zranenia, ale bola studený.

,,Monika?"

So slzami v očiach som prikývla. Tae a Jungkook mi pomohli postaviť ocka na nohy. Ten sa na mňa okamžite vrhol a objal ma. Tak strašne mi chýbal.

,,Musíš odtiaľ odísť!"