Don't be afraid

55. kapitola

Ocko krútil hlavou. Snažil sa mi naznačiť, aby som ušla. Vážne mám teraz utekať a nechať ho tu samotného s ňou?! To by som mu nemohla urobiť!

,,Chceš, aby to tento hajzel prežil?" spýtala sa ma mama.

,,Áno! Áno, chcem, aby prežil! Pusti ho, prosím!" žiadala som ju plačúc od zúfalstva.

,,Dobre," uškrnula sa od ucha k uchu.

Vyzerala desivo. Ako Jeff the killer. Rozdiel bol v tom, že Jeff je oproti nej neškodný. Ona je zas monštrum.

,,Pustím ho. Tvoj ocko so mnou zostane. Bude so mnou žiť, podľa mojich pravidiel. Ale nezabijem ho. Za to mi ale musíš zaplatiť."

Horlivo som prikývla. Čokoľvek! Urobím, čo len bude chcieť, len nech ho pustí, preboha živého!

,,Ak o tomto povieš svojim kamarátom, zabijem ich! Ak o tom povieš Faith, zabijem ju! Ak o tom povieš Marlene alebo mojim rodičom, všetci zomrú! Odídeš z tohto domu, jasné?! K svojim príbuzným sa neopováž ísť, inak ich zaživa pochovám! Choď ku komu len chceš okrem rodiny, ale pamätaj. Jediné slovo a je po nich! Na čo čakáš?! Zbaľ sa a vypadni! A už sa nikdy nevracaj!"

Okamžite som mierila do svojej izby. Na chrbát som si dala školskú tašku, do ruky som si vzala svoj kufor, do ktorého som si všetko pobalila. Nikdy som si nemyslela, že mamina tyrania zájde tak ďaleko, že ma vyhodí z domu. Ale nechcem, aby zabila ocka! Zišla som dole. Ocko už bol voľný. No, podľa možností. Rýchlo som ho objala.

,,Oci, veľmi ťa ľúbim! Prepáč mi všetko zlé, čo som ti kedy urobila!" plakala som. (aké kreatívne, pomyslel si čitateľ 😂😂😂)

,,Aj ja ťa strašne ľúbim, včelička! Ty mi odpusť, že som ti nepovedal pravdu o Simonke. Nemal som ti klamať, možno by to skončilo inak! Zostaň tu! Seriem na to, že ma zabije! Ty si to jediné, čo v tomto živote zostalo!"

Obaja sme plakali a snažili sa artikulovať. Toto je pravdepodobne naposledy, čo svojho ocka uvidím! Nechcem ho stratiť! Najprv sestra, teraz on! Prosím, ja už nikoho nechcem stratiť!

,,Oci, ja musím ísť! Ak kvôli mne zomrieš, do smrti by som sa vinila! Neboj sa o mňa, dobre? Len si pamätaj, že ťa ľúbim a budeš mi veľmi chýbať!"

,,Ty mi budeš chýbať ešte viac! Ľúbim ťa najviac na svete, Monika."

Mama ma od ocka odtrhla. Ocko kričal, aby ho radšej zabila. Mama ma vyhodila von z domu a zamkla dvere. Ocko stíchol. Radšej nechcem vedieť, či sám od seba alebo...

Otočila som sa a začala som kráčať preč od domu, ktorý bol mojím domovom. Čo teraz?! Kam mám ísť?! Ak prídem za niekým z mojej rodiny, je s nimi amen! Teta Marlene síce hovorila, že mama sa rodiny bojí, ale neverím tomu. Mojich kamarátov by som tiež ohrozila.

Asi mi nezostáva iné, než zostať na ulici. Na ulici, ktorá je plná nebezpečných ľudí. Odrazu pri mne zastavilo auto. Spustilo sa okno a do očí mi udrel Jackson na sedadle spolujazdca. Ako inak, opitý.

,,Hej, ja ťa poznám! Ty si Joonova frajerka, však? Moooooo... Kelly, aké dievčenské mená začínajú na Mo?"

Za volantom vážne sedela Kelly. Vyzerala unavene. Keď sa však pozrela na mňa, prebrala sa trošku.

,,Napadá ma len Monika," usmiala sa na mňa.

,,Jasné! Monika! Ahoj, Monika!"

Jackson mi začal mávať a usmievať sa.

,,Ahoj," povedala som potichu.

,,Stalo sa ti niečo?" spýtala sa Kelly ustarostene.

,,Nie, prečo?"

,,Lebo máš kufor v ruke a plačeš," povedala a vystúpila.

,,Zostaň," povedala prísne bratovi.

,,Haf! Teda mňau! Či rozkaz!" prikyvoval Jackson.

Kelly otvorila zadné dvere auta a otočila sa ku mne. Utrela mi tvár a usmiala sa na mňa.

,,Sadni si do auta. Pôjdeš k nám."

Ani neviem kedy, ocitla som sa v aute s kufrom vedľa seba. Kelly ma brala k sebe. Nie! Kvôli mne budú v nebezpečenstve! Prosila som Kelly, aby zastavila, ale to už sme boli pred jej domom.

,,Jasné! Nechám ťa v noci sa túlať po ulici, aby som ťa ráno videla mŕtvu v správach! Zabudni," odvrkla.

Kým ona brala Jacksona dovnútra, ja som stála vonku s kufrom v rukách a strachom v očiach. Alebo skôr v celom tele. Kelly sa vrátila von ku mne.

,,Nehovor mi, že by si radšej bola tam vonku," povedala už pokojnejšie a ukázala a tmavú ulicu.

Pokrútila som hlavou. Kelly ma viedla dovnútra. Mala malý, útulný a pekný dom. Jackson už chrápal na gauči. Kelly ma vzala do svojej izby.

,,Tu budeš spať ty. Ja si zoberiem Jacksonovu, keďže gauč je preňho lepší než posteľ. Keď sa ráno zobudím, tak nech ťa nájdem v tejto posteli, jasné?"

,,Jasné," usmiala som sa slabo.

Kelly sa usmiala tiež. Prezliekla som sa do pyžama, ale nedarilo sa mi zaspať. Neustále som myslela na ocka a na to, čo s ním teraz bude. Čo teraz bude so mnou? Kelly mi síce ponúkla nocľah, ale ráno ma môže vyhodiť späť na ulicu. Buď ma trápili tieto myšlienky, alebo slová prababky Rose. Nakoniec som zaspala, ale ráno som bola ako dobitá. Kelly prišla do mojej izby akurát keď som sa prezliekla.

,,Si hore? Super. Poď sa najesť, pripravila som raňajky."

Vošli sme spolu do kuchyne. Pri stole už sedel Jackson. V jednej ruke držal šálku s kávou, v druhej svoju hlavu. To musí byť opica! Zdvihol k nám zrak a usmial sa.

,,Sestrička! Monička! Aká to pekná dvojica!" spieval.

Zasmiala som sa, hoci situácia, v ktorej som sa nachádzala, bola skôr tragická, než vtipná. Kelly len pretočila očami. Sadli sme sa za stôl a Jackson sa uškrnul.

,,Vieš, v najlepšej kondícii sú tvoje oči, Kelly. Pretočíš nimi asi 469 krát za deň."

,,Pri tebe asi nemám na výber," odvetila Kelly a pretočila očami.

Nesmelo som s nimi jedla a premýšľala čo ďalej. Ale nič ma nenapadlo.

,,Tak, a teraz mi povedz, čo si robila v noci vonku úplne sama. Utiekla si z domu?" vyrušila ma z myšlienok Kelly.

,,Ja... Možno... Je to zložité," vyhýbala som sa odpovedi.

Kelly prikývla.

,,Deti utekajú z domu v dvoch prípadoch. Prvý, sú to zasrani a myslia si, že nikoho nepotrebujú. To tvoj prípad nie je. Tým druhým je rodič, ktorý svoje dieťa týra. Dovoľujem si povedať, že to je tvoj prípad. Ale ak sa mýlim a je aj tretí prípad, povedz mi to."

Nemala by som jej to hovoriť. Ale... Klamať jej nemôžem. Proste nemôžem. A celú pravdu poznať nemôže. Ak jej nepoviem všetko, klamať vlastne nebudem.

,,Druhý prípad," pípla som.

,,Jedno ti je, dúfam, jasné," prehovorila Kelly prísne ako sudca.

Vraciam sa domov. Ideme na políciu. Jedno z toho určite.

,,Zostaneš tu bývať."