Don't be afraid

Špeciálna Časť 3

Jin a Faith... Sa čo?! To musí byť vtip! Ale nie je vtipný! Zbalila som si veci do batoha a požiadala Kelly, aby mi dovolila prespať u Faith. Najskôr váhala, ale keď podarilo sa mi ju presvedčiť.

Do Faithinho domu soľ vpálila ako raketa. Už ma čakala na chodbe. Stále mala na sebe červené šaty, v ktorých zrejme šla s Jinom do reštaurácie. S plačom sa mi hodila okolo krku. Silno som ju držala v náručí a snažila sa ju utíšiť. Teraz nepotrebovala reči o tom, že všetko bude v poriadku. Rozišla sa s Jinom! S tým chlapcom si prakticky založila rodinu! Slová sú momentálne zbytočné. Faith potrebuje vedieť, že v tom nie je sama.

Uvarila som nám čaj a sadli sme si do obývačky. Našla som ružovú deku, s tou som nás prikryla. Faith ešte stále plakala, ale už to pomaly odznievalo.

,,Chceš sa o tom porozprávať?" spýtala som sa potichu.

,,Áno, potrebujem sa niekomu vyrozprávať. Chceš počuť čo sa stalo?"

Prikývla som a čakala, kedy sa dozviem jeden smutný príbeh.

,,Jin a ja... Šli sme do reštaurácie. Celý večer prebiehal v pohode, ale... Zdalo sa mi, že Jin sa chová divne. Bolo tam totiž aj Dada a Dede, tak som si myslela, že z nich má trošku strach, lebo kto nie? Lenže... Potom som odišla na záchod a šla za mnou aj Dede. Niči neurobila, ale keď som odchádzala, spýtala sa ma, či viem o Dade a Jinovi. Nevedela som, o čom hovorí. Vraj to spolu ťahajú už rok! Vrátila som sa k Jinovi a.... On... Bozkával sa tam s Dadou! Ona tam... Ležala na stole... A pred všetkými... Povedala som mu, že je koniec, udrela ho a ušla... Monika... Prečo?! Tie tri roky... On ma neľúbil! Nikdy ma neľúbil!"

Hajzel jeden! Bože, odpusť mi, ale chystám sa Jina zabiť! Ako to mohol Faith urobiť?! Hnevala som sa naňho. Strašne som sa naňho hnevala. Čo si to dovoľuje, podvádzať Faith?! Moju sesternicu, najlepšiu kamarátku a maminu v jednom?! Nikdy mu to neodpustím. Ani ja, ani Faith.

Chúďa Faith! Nechcela si ľahnúť do postele sama, tak som si ľahla k nej. Celú noc som ju držala za ruku, hladkala som ju a robila som, čo ma napadlo, aby zaspala. Potrebovala si oddýchnuť.

Ráno bola neskutočne tichá. Odmietala vstať z postele. Musela som ju sama ťahať a prinútiť ju, aby sa obliekla. V kuchyni sa hrala s jedlom, nejedla.

,,Tak zle to zas nechutí," usmiala som sa na ňu.

,,Čo? Nie, to určite nie. Len..."

,,Len nič. Pekne jedz, dobre? Viem, že ti včerajšok veľmi ublížil. Ale neubližuj si aj ty!"

Zvyčajne nekričím, ale dnes sa zmení. Faith totiž potrebuje niekoho, kto na ňu bude dávať pozor.

,,A prečo? Jin ma neľúbi! Tak načo si mám dať tú námahu, aby som žila?! Rovno sa môžem zabiť!" zvolala Faith a rozplakala sa.

,,To nech ťa ani nenapadne!"

Teraz už som vážne kričala. Nahlas, z plných pľúc.

,,Je mi jasné, že toto počuť nechceš, ale Jin je len jeden z miliónu! Nájdeš si niekoho, kto ti neurobí rovnaký podraz! A tú námahu, aby si žila, si daj kvôli mne. Kvôli Jungkookovi, Hobimu, Taemu, Jiminovi, Yoongimu, Clare, Jazz, Kelly, Namjoonovi, babke, dedkovi, mne, tete Marlene, prababke Rose a Simone. Máš rodinu a kamarátov, ktorí ťa ľúbia."

Faith sa teraz úplne zosypala. Vtiahla som ju do objatia a odmietala pustiť. Bála som sa, že keď to urobím, pukne ako kryštál.

,,Máš pravdu. Som taká hlúpa!" vynadala si Faith.

,,Nie si hlúpa. Hlúpy je ten, kto nevidí, že si to naúžasnejšie dievča na svete."

Zostala som u nej asi do tretej. Spolu sme upratali a mordovali sa s matikou, ale tá nedávala zmysel, ako vždy. Tak sme sa rozhodli navštíviť babku. Najprv som mala strach, že mama zase niečo urobí, ale povedala mi len, aby nikto nezistil, že ma vyhodila z domu.

,,Monika! Faith! Poďte ďalej, poďte!" privítala nás babka.

Hneď nás usadila za stôl a ponúkla nám čokoládové koláče. Mňam! Boli vynikajúce. Rozprávala sa s nami, ako sa nám darí v skole a tak. Našťastie sa vyhla téme vzťahy. Neskôr priviedla dole prababku Rose.

,,Idem si pozrieť telenovelu. Chce sa niekto pridať?"

Všetky tri sme pokrútili hlavami. Babka sa na tom smiala a prikázala nám dávať pozor na prababku.

,,Tak čo?" otočila sa prababka ku mne.

,,Sestru už máš doma?"

,,Veď... Veď ani neviem, kde je!" vyhŕkla som.

Nemáte ani tušenia, ako veľmi ma trápilo, že to dievča je niekde tam vonku, ale v skutočnosti by mala sedieť tu s nami. Prababka pretočila očami a otočila sa k Faith. Pohladila ju po tvári a usmiala sa na ňu.

,,Dieťa... Vlastne by som ti už nemala hovoriť dieťa. Už je z teba mladá žena. To je jedno, aj tak vždy budeš moja malá vnučka. Je neuveriteľné, ako sa podobáš na svoju mamu. Celá Katherine! Hoci si nespomínam, žeby si niekedy farbila vlasy. Ale pristane ti to, neboj!"

Zasmiali sme sa. Faith sa už určite cítila lepšie.

,,Teba mi je ľúto, Monika. Mohli sme zakročiť skôr! Bola by si spoznala Katherine a Olivera, Faithiných rodičov. Vieš, po kom ťa Katherine pomenovala, Faith? Po mojej mame."

Prababka nám ešte povedala pár príhod zo svojho života, ale neustále sa jej oči utekali ku mne. Neviem, čo to malo byť. Faith sa rozhodla vrátiť sa domov, zbaliť si pár vecí a stráviť nejaký čas u babky. Sľúbila jej, že potom jej to vysvetlí. Moja úbohá Faith!

Ja som zavolala Namjoonovi, či by ma mohol odprevadiť naspäť domov, keďže Kelly bola v práci. Onedlho sa ukázal a ruka v ruke sme spolu šli naspäť. Som zvedavá, či Namjoon vedel o Jinovej malej afére. Nedalo mi to, spýtala som sa.

,,Vedel si o tom, že Jin podvádzal Faith?"

Namjoon sa na mňa pozrel ako na blázna.

,,Si si istá tým, čo hovoríš? Myška, Jin by nič také neurobil."

No určite!

,,Prečo sa vôbec pýtaš na také hlúposti?"

Hlúposti?!

,,Spýtaj sa svojho kamaráta!" odvrkla som namosúrene a zbytok cesty som šla sama.

Namjoon na mňa ešte volal, ale neotočila som sa. Nikdy som takto nereagovala. Bolo to divné. Ja som sa cítila divne. Ale nemala som náladu. Doma ma čakal Jackson.

,,Monika! Dnes som nič nepil. Darí sa mi dobre, však?"

,,Výborne," pochválila som ho.

Bol ako malé dieťa, ktoré sa naučí jazdiť na bicykli bez pomocných koliesok. A ja som naňho bola pyšná.

,,Inak, prečo si bola u Faith? Stalo sa niečo?"

Keby si len vedel!