Don't be afraid

24. kapitola

Faith prišla o trochu skôr. Pozvala som ju dnu a posadila ju do obývačky.

,,Dáš si horúcu čokoládu?" ponúkla som ju.

,,Veľmi rada, ďakujem," odvetila a začala si prezerať miestnosť, v ktorej práve bola.

Čokoládu pre i ňu i pre seba som mala rýchlo hotovú. Moja ružovovlasá kamarátka mi hneď uchmatla šálku z ruky.

,,Prepáč, ale všetko sladké proste milujem," uškrnula sa a odpila si z pariacej sa šálky.

,,Mmm, to je dobré! Ty máš zázračné ruky, že robíš takú dobrú čokoládu?"

Snažila som sa schovať svoju červenú tvár za svoju šálku. Asi tušíte, ako veľmi mi to vyšlo. Faith položila svoju šálku na stôl a objala ma tak, aby som na seba nevyliala svoju čokoládu.

,,Mama je na teba pyšná, zlatko."

Mama je na teba pyšná? Mama mi to povedala naposledy keď som mala šesť a zvládla som jazdu na bicykli bez jej pomoci. Zlatko mi povedala naposledy približne v tom období a potom prišlo obdobie, kedy si našla cestu k alkoholu a pomaly sa z mamy menila na monštrum. Začalo ma páliť v očiach. No výborne, už zase plačem!

,,Hej, čo sa deje?" spýtala sa Faith a rýchlo mi utrela líca.

Položila som svoju šálku vedľa tej jej a nahodila som úsmev. Nesmie si robiť starosti. Nie kvôli mne.

,,Nič, len som si spomenula na niečo nie veľmi príjemné. Nie tvojou vinou, proste to prišlo."

,,Tak sa sústreď na niečo iné. Na prítomnosť a na to, že dnes to bude pecka! Budeme sa zabávať, smiať a potom plakať od smiechu. Čo ty na to? Dobrý plán?"

,,Úžasný," povedala som a hneď som sa cítila lepšie.

Vypili sme čokoládu, Faith som trochu poukazovala náš dom a vydali sme sa na cestu k Jinovi. Jin býval na konci mesta, ale prechádzka mi problém nerobila. Ba naopak, páčila sa mi. Všetko bolo pokryté jemnou bielou pokrývkou a pôsobilo to priam magicky. Len nech sa to tak skoro neroztopí! Jinov dom bol obrovský. Páni, Jin je ako kráľ. Otec kráľ a Faith je jeho milovaná kráľovná. Len koruny im chýbajú. Faith zazvonila a len čo Jin otvoril, vybozkával ju a obe nás objal.

,,Chlapci, princezné dorazili!" zavolal dovnútra a začula som radostné výkriky.

Ani sme sa poriadne nestihli vyzuť, keď sa Jimin a Jungkook rozhodli napadnúť Faith.

,,Mami, on mi zjedol Snickers!" plakal Jimin.

,,Ja som bol hladný!"

,,A ja mám migrénu," povzdychla si Faith.

Chlapci sa začali naháňať po dome a bolo ich poriadne počuť.

,,Ako ozajstné deti, ale musíš ich proste mať rada. Sú to zlatíčka," pokrčila Faith plecami a začala ma ťahať hore na poschodie.

,,Poď, ukážem ti, kde budeš spať."

Na prvom poschodí bola spálňa Jinových rodičov, ktorí vraj boli na návšteve u známych. Bola tam taktiež jeho vlastná izba, tam bude spať on a Faith. Plus tri izby pre Jimina, Yoongiho a Hobiho. Nechýbala kúpeľňa.

Na druhom poschodí boli izby pre Namjoona, Taeho, Jungkooka, kúpeľňa a ďalšia voľná izba.

,,Tá bude pre Jazz," zakončila Faith prehliadku.

,,Aj ona príde?" spýtala som sa nadšene.

,,Áno, ale to je tajomstvo medzi nami dvomi a Jinom, ostatným ani muk," žmurkla na mňa spyklenecky.

Yoongi bude mať podľa mňa veľkú radosť. Hoci na mňa kvôli tomu minule vyletel, je mi jasné, že ju má veľmi rád. A ona jeho určite tiež. Kiež by som vedela ich príbeh!

Vo svojej izbe som si odložila batoh a zišla som dole k chalanom. Hobi a Tae na mňa hneď skočili. Chytili sme sa za ruky a zatočili sme sa.

,,Tu panuje dobrá nálada, pridám sa," povedal Jimin a vopchal sa medzi mňa a Hobiho. Točili sme sa už pomalšie a nakoniec sme sa pustili. Trochu sa mi točila hlava, ale bola to sranda.

,,Všetci von, vyhlasujem vojnu!" zavelil Jin a všetci sme sa rýchlo obuli, obliekli a vyšli dozadu na dvor.

Tam začala guľovačka. S mokrým snehom, ktorého nebolo až tak veľa, ale viete vôbec, aká to bola zábava? Guľovačku som naposledy zažila...... No, veľmi dávno.

Na konci vyhral Jungkook, všetkých nás zguľoval ako na ozajstnom bitevnom poli. Ešte urobil aj víťazný tanček! Celí mokrí, ale spokojní, sme sa vrátili dnu. Faith a Jin nám dali deky a začali pripravovať horúcu čokoládu.

Zababušila som sa čo najviac a stále som sa veselo usmievala. Namjoon sedel vedľa mňa a delili sme sa o deku. Ťažko povedať, či som v tej chvíli bola červená od zimy, alebo zo situácie, v ktorej som bola.

,,Teba to bavilo?" spýtal sa ma odrazu.

,,Áno. Teba nie?"

,,Čo ja viem? Ja som sa ako malý veľmi nehral v snehu."

Zostala som ako obarená. Hrať sa v snehu je predsa niečo, čo robí detstvo detstvom! Jedna z najlepších vecí na svete!

,,Mal by si to robiť častejšie," poznamenala som.

,,Prečo?"

,,Nevieš, o čo prichádzaš."

Chvíľu sa na mňa nehybne díval, no potom prikývol.

,,Mohol by som to niekedy skúsiť."

Urobil mi tým takú radosť, že som sa mu vrhla okolo krku a objímala ho ako veľkého plyšového medveďa. Chvíľu sa nehýbal a ja som sa smiala, takže to vyzeralo ako nejaký môj záchvat. Chcela som sa odtiahnuť, ale potom som pocítila Namjoonove ruky na chrbte.

,,Aw, šírime lásku," zvolal Tae a nastalo skupinové objatie.

Namjoon sa chcel vymotať, ale márne. Yoongi to zaklincoval a natiahol sa na nás všetkých. Faith a Jin sa vrátili s táckou plnou šálok. Pri pohľade na nás sa začali smiať.

,,Vy tu čo vystrájate?" smial sa Jin.

,,Spíme," zamrmlal Yoongi.

Niekto zazvonil a ja som už tušila kto.

,,Yoongi, choď otvoriť," povedala Faith.

Yoongi sa s povzdychom postavil a pomalým krokom šiel k dverám. S Faith sme na seba nenápadne žmurkli a Jin sa spokojne usmieval.

,,Prečo máme o šálku naviac?" spýtal Jimin.

Yoongi pribehol naspäť do obývačky s veľkým úsmevom na tvári.

,,Prišla Jazz! Chápete?! Prišla!"

,,A kde ju máš?" spýtal sa Tae.

Yoongi zbledol. Následne sám seba udrel.

,,Mal si jednu prácu, človeče. Jednu," mrmlal sám pre seba ako sa vracal k dverám.

Jazz sa s nami pozdravila, ale nie veľmi nadšene.

,,Viete, čo mi urobil? Otvoril dvere a hneď mi ich zabuchol pred nosom. Potom sa vrátil, našťastie."

Začali sme sa smiať. Páni, láska dokáže robiť šialené divy. Vzali sme si šálky a začali piť tú dobrotu. Keď Jin dopil, šiel hľadať USB s filmom.