Don't be afraid

7. kapitola

Písal mi Jin.

Monika, dal som tvoje číslo Namjoonovi. Nehnevaj sa!

To je v pohode, vážne. Nemôže sa predsa nič zlé stať.

Som rád, že sa nehneváš. Faith ma takmer zabila

Čakala som, či mi Namjoon napíše, ale žiadna správa neprišla. Možno mi napíše zajtra.

Ani som sa nenazdala a liezla na mňa únava. Umyla som sa, prezliekla do pyžama a ľahla som si do postele.

Mala som strašný sen. Bola som doma s mamou. Naháňala ma po celom dome a ocko tam nebol. Nakoniec ma chytila a dotiahla do pivnice. Plakala som a bránila sa, ale nepomohlo mi to.

,,Prestaň sa brániť, ty malá špina! Keby si robila čo máš, tvoj otec by ešte žil!"

Ukázala do rohu miestnosti a začala som kričať ešte viac. Na zemi ležal ocko. Bol celý od krvi, nejavil známky života. Mama sa smiala a vzala do ruky nôž.

,,Čoskoro sa k nemu pridáš."

,,Okamžite ju pusti!" skríkol niekto.

Pozrela som sa na neznámu osobu, ale nevidela som mu do tváre, lebo mal kapucňu. Lenže ten hlas som odniekiaľ poznala.

Prudko som sa posadila na posteli. Bol to len sen. Len zlý sen, v ktorom ma niekto zachránil. Zvláštne. Doteraz sa moje zlé sny končili tým, že ma mama zabila.

Umyla som sa, obliekla a vlasy som stiahla do chvosta. Ocko mi už pripravil lievance.

,,Dobré ráno, včelička. Snáď ti budú chutiť."

,,Určite áno," usmiala som sa.

Vložila som si do úst jedno malé sústo. Bolo to božské! Lievance sa čoskoro stratili v mojom bruchu. Pomohla som ockovi ešte umyť riady a ponáhľali sme sa do školy.

Len čo som vystúpila, videla som Simonu opierať sa o zárubňu pri vchode. Všimla si ma a usmiala sa. Akoby na mňa čakala.

Ocko už bol preč. Porozhliadla som sa, ale nikde som nevidela Faith ani ostatných. Kde sú? Žeby už dnu? Budem jej teda musieť čeliť sama.

,,Ségra, čakaj!"

Yoongi! Aká som rada, že ho vidím! Objal ma okolo pliec a viedol k Simone. S ním sa ísť nebojím.

,,Ja som vedela, že sa k nám pridáš, Yoongi," uškrnula sa Simona, keď sme okolo nej prechádzali.

Nechápavo som sa pozrela na Yoongiho. Tváril sa znechutene. Chceli sme prejsť, ale Simona a jej partia nám v tom bránili.

,,Uhni!" okríkol Yoongi jedného chalana.

,,Najprv tú malú naučím rešpektu," povedala Simona a ostatní sa zasmiali.

,,Na to zabudni! Mojej sestry sa ani nedotkneš!"

Simona pretočila očami.

,,Vážne ťa baví tá hra mojej jebnutej sesternice? Kedysi si bol ako my," krútila hlavou a znova pretočila očami.

,,Len tými očami prevracaj, možno nájdeš svoj mozog," odvrkol Yoongi a dostal nás oboch dovnútra.

Bol ako oni? Tomu neverím. Neverím, že Yoongi bol kedysi ako Simona. Chová sa ku mne ako ozajstný brat. Nemohol byť zlý.

Dostali sme sa do triedy, kde som sa s kamarátmi objala a hneď sa na mňa sypali otázky, či mi písal Namjoon. Keď som povedala, že nie, ostali prekvapení.

,,Tak prečo chcel tvoje číslo, keď ti nepísal?" nechápala Faith.

Pokrčila som plecami. Pohľad mi zablúdil na Yoongiho. Stále myslím na to, čo povedala Simona. Mohol byť vážne rovnaké monštrum ako ona?

Na to som prestala myslieť vo chvíli, čo vošla Jazz. Yoongi sa okamžite usmial a nahlas ju pozdravil, ale ignorovala ho. Šla za Faith.

,,Oslavu máš v sobotu, hej?"

,,Áno. Nieže budeš meškať," žmurkla Faith.

,,Jazz, aj ty prídeš?" spýtal sa Yoongi.

,,Už stokrát som povedala, že pre teba som Jazmine," povzdychla si a sadla si na svoje miesto.

Keďže hodina mala čoskoro začať, tiež som sa pobrala na svoje miesto. Namjoon tu ešte nebol.

Prvá hodina je matematika. Prečo? Veď z toho predmetu som tak blbá, že ešte aj jeden plus jeden musím počítať na kalkulačke! Tak hovorila mama a má pravdu. Nič neviem.

Mordovala som sa s príkladmi, ale výsledok mi zakaždým vyšiel nesprávne. Uprostred hodiny som to už chcela vzdať, keď vstúpil Namjoon.

,,Prečo meškáš?" pozrela naňho učiteľka prísne.

Namjoon pokrčil plecami a hodil sa na stoličku vedľa mňa. Učiteľka si povzdychla a hodina pokračovala. Takto sa správa Namjoon vždy? Ani ma to neprekvapuje.

Ale tie modriny áno. Zrejme som si ich všimla len ja, lebo ich vidno spod dlhých rukávov a aj pod golierom mu vidno, že ho niekto udrel a nešetril na sile.

Lenže tú rozbitú peru si všimnúť mohli. Ešte mu odtiaľ ide trochu krvi. Možno ho niekto napadol po ceste do školy. Všimol si môj pohľad, ale skúsila som sa tváriť odvážne. Vytiahla som z tašky vreckovku a podala mu ju.

,,Ide ti trošku krv," povedala som potichu a ukázala na svoje ústa.

Určite by som ho naštvala, ak by som to povedala nahlas. Prekvapene sa na mňa díval, ale rýchlo si vzal vreckovku a utrel si krv.

Usmiala som sa. Len tak, kto vie prečo. Kvôli tomu ma nazývali cvok. Časté úsmevy bez dôvodu. Lepšie bude sa venovať príkladom, ktoré nedávajú zmysel.

,,Diky," zamrmlal Namjoon.

,,Nemáš za čo," odvetila som.

Perom ukázal na môj príklad.

,,Mení sa znamienko."

Tak preto mi to stále vychádza zle! Ostatné príklady už som vedela rýchlo vyriešiť.

Vyučovanie prebiehalo normálne až kým neprišla telesná s áčkou. S dievčatami som šla do šatne a prezliekli sme sa. Mali sme hrať volejbal, chlapci proti dievčatám. To snáď nie! Ja som v športoch ľavá.

Spočiatku šlo všetko dobre. Lopta sa ku mne neblížila a podania mi na počudovanie šli perfektne. Náhoda. Neskôr to ale bolo tesné. Simona a Namjoon si odbíjali loptu z jednej strany na druhú.

Odrazu sa Simona rozbehla k lopte, ktorá letela na našu stranu a surovo ma strčila na zem.

,,Si normálna?!" začula som niekoho.

Všetko sa mi mihalo pred očami. Chcela som sa posadiť, ale nedalo sa. Hlasy ostatných akoby sa zmiešali do jedného a nič som nerozumela.

Zrazu ma niekto chytil a pomohol mi posadiť sa. Snažila som sa naňho zaostriť všetky zmysly.

,,Hej, žiješ?! Hlodavec, na mňa sa dívaj!"

Hlodavec? Takto by mi asi povedal iba jeden človek. Ale skôr by som od neho čakala oslovenie potkan. Už som opäť jasne videla a počula. Naozaj ma držal Namjoon?

,,Ideme na ošetrovňu," povedal a postavil ma na nohy.

Učiteľ medzitým kričal na Simonu a Namjoon ma podopieral po ceste na ošetrovňu. Lenže som sa cítila neuveriteľne slabá.

Musím sa pozbierať, veď to bol len malý pád na zem! Moje nohy si mysleli opak a hneď sa mi podlomili. Namjoon ma zachytil skôr, ako som spadla na zem a vzal ma na ruky.

,,Kurva, to ťa tak rýchlo zložila?! Muselo to byť pre teba peklo na starej škole."

Peklo? To je slabé slovo.