1.kapitola

1.8K 40 6
                                    

Zobudila som sa o šiestej ráno, tak som vošla do kúpelne, osprchovala som sa, obliekla som sa a urobila som si jemný make up . Keď som vyšla z kúpelne bolo pol siedmej a ja som sa pokúšala skrotiť svoje bujné vlasy. Nakoniec som ich upravila kúzlom. S vlasmi som sa trápila polhodinu takže keď som vychádzala z klubovne, bolo sedem hodín a ja som mala hodinu na raňajky. Vošla som do veľkej siene, kde už pár ludí raňajkovalo . Sadla som si za Chrabromilský stôl a pomaly som jedla a čakala na Harryho a Rona . Pomaly som dopila svoj tekvicový džús, keď sa do veľkej siene dovalili Harry Potter a Ronald Weasley a s rachotom sa posadili za stôl,  rýchlo do seba nahádzali raňajky a ešte s plnými ústami sa začali rozprávať. Znelo to dosť komicky."Hauy šo máme puvú hosinu ?" Harry nechápavo odpovedal:"šo Ron ?" Ron prehltol a zopakoval svoju otázku :" Harry čo máme prvú hodinu?" Harry mu odpovedal:"Teraz máme elixíry ." Ja som sa zasmiala a podotkla :" Chalani a keď sme už pri elixíroch máme ich so Slizolinom." Ron aj Harry len pretočili očami. Ja som sa zdvihla a vykročila z veľkej siene. Keď už som bola takmer pri obraze tučnej pani niekto na mňa z konca chodby zakričal:"Špinavá HUMUSÁČKA . Taký ako ty by mali skapať." Nemusela som sa ani otočiť vedela že to bol ten fretčiak Malfoy oteckov maznáčik a namyslený debil. Pomaly som sa k nemu otočila a chladný pohlad zabodla do jeho búrkovosivých očí ktoré boli plné nenávisti ako vždy. Odpovedala som z najväčším kludom :" Myslím že si nemusíme ujasňovať čo si ty ale ak si na to ešte neprišiel tak si úbohá fretka . A keď nad tým premýšlam ľutujem tú fretku. A teraz ak dovolíš idem sa pripraviť na hodinu ... Fretčiak." Vošla som do klubovne a celá naštvaná som tresla dverami od izby, v ktorej ako som neskôr zistila, bola preľaknutá Ginny . A prečo preľaknutá? Nuž pri tom ako som tresla dverami sa jej ani nečudujem . Chcela sa ma niečo spýtať ale pri pohľade na moju tvár sa stopla a ja som jej bola vďačná. Ale po chvíli predsa len spustila.
"Kto ťa preboha tak naštval?" Pýtala sa ako keby to nevedela . Ona dobre vedela, že takto ma dokáže vytočiť len Malfoy.
"Preboha Gin pýtaš sa akoby si to nevedela . Bol to MALFOY !! " Posledné slovo som zrúkla lebo mnou prešla ďalšia vlna hnevu . Ginny to však neodradilo od toho aby prestala hovoriť."Miona večer sa o tej tvojej Nemesis porozprávame . Dobre ?" Ja som prikývla a potom som zo stola schytila knihy a utekala do žalárov . Vbehla som do učebne na poslednú chvíľu a sadla si na prvé miesto, ktoré som zbadala lebo vzápätí za mnou šiel profesor Slughorn . Bohužiaľ som sa nepozrela na toho čo sedí vedľa mňa keby som to vedela určite by som si vedľa neho nesadla . Áno dámy a páni pri mne sedel v celej svojej kráse Draco Malfoy . A ja som mala chuť tresnúť si hlavu o lavicu . Ale keď sme pri tom ani on sa netváril 2X nadšene . Slughorn spustil svoj monológ ktorý sa mi asi nadlho vryje do pamäti. "Tak žiaci dúfam že ste spokojný s tým ako ste si sadli ale hlavne ku komu ste si sadli . Lebo s týmto človekom budete celý zvyšok roka pracovať na hodínách elixírov. Dnes vám dám zadanie prvého elixíra ktorý bude na dlhšie . Takže si nalistujte stranu 132 a môžte začať." Otvorili sme s Malfoyom knihu na požadovanej strane a obaja sme sa zostali zarazene pozerať na knihu v ktorej sa veľkými ozdobnými nápismi skvel názov elixíru :Amortencia. Ten učiteľ si zo mňa strieľa . Pozreli sme sa na seba s Malfoyom na ktorom som tiež zbadala prekvapený výraz. Takže si to zrekapitulujeme ja mám celý zvyšok šk.roka stráviť v dvojici s Malfoyom , že vraj mám byť spokojná a máme spolu namiešať najsilnejší elixír lásky Amortencia. Obidvaja sme tam sedeli úplne mimo prebralo nás až hlasné zakašľanie profesora Slughorna ktorý stál  rovno pred nami . Na tváry sa mu pohrával úsmev ale to čo povedal nezabudnem asi nikdy  : " Tak slečna Grangerová , pán Malfoy dúfam že sa Vám bude spolupracovať dobre a že pri vašej spolupráci nevybuchne táto učebňa a nebodaj celý Rokfort . " Odstúpil od našeho stolu a spokojne sa prechádzal po učebni . Keď som sa pomaly zdvíhala po suroviny zachytila som ako Malfoyova ruka vystrelila do hora spozornela som
Malfoy:"Pán profesor nehnevajte sa ale ja s touto humusáčkou pracovať nebudem ."
Vo mne to vrelo ako v obálke v ktorej sa nachádzalo vrešťadlo až som to nevydržala a vykríkla som :" Malfoy ani ja nie som nadšená z toho že budeme pracovať spolu ale zachovávam sa dospelo  . Čo ty zjavne nevieš. Ale čomu sa čudovať keď si taký fracek až je to odporné." Bola som na seba značne pyšná ale Malfoy už bol tiež značne vyvedený z miery že sa ani nesnažil krotiť i keď bol v tej miestnosti profesor a nemienil skončiť v hádke:"Grangerová ale ty aspoň budeš pracovať s niekým pekným zato ja ? A ty a dospelosť veď to nejde dokopy !!" A v tej chvíli ako to dopovedal som vytiahla prútik .

I'm fine ! I' m broken!Where stories live. Discover now