Synovia vojny

16. Deti púšte (alfa)

Ubehli štyri dni, Bearful so svojom družinou a dvoma Dvergskými hosťami cválali neďaleko Mussu, najväčšiemu mestu provincie Gartina. Za onen čas rozobrali nielen politiku, ale aj kulinárstvo, poľovníctvo a národné tradície. Poohovárali senátorov a dospeli k názoru, že sú snobskí sebci. Severania sa pri konverzácii netajili ani odporom voči oným rasistom, ktorí senátorku odsúdili za jej polovičné dedičstvo. Získala si tým ich sympatie a povzbudenia v jej roli spravodlivej političky. Niektorí si trúfli aj ponadávať na adresu Dvergov vo všeobecnosti, avšak kráľ túto debatu rázne ukončil. Zdôraznil, že navzdory priateľskému správaniu šľachty nesmú prekračovať dané hranice. Ignác si túto búrlivú debatu nebral k srdcu, poznal prílišne úprimnú povahu Severanov a na ospravedlnenie mávol rukou. Počas táborenia ukázal, prečo ho prezývajú legendou; naučil ich dovtedy nevidených techník. Severania boj odpozorovali od svojich rodičov. V detskom veku napodobňovali bojiská a podľa pokynov dospelých zdokonaľovali utvorené formácie a ovládanie zbraní. Umenie zabíjať sa teda dedilo po generáciách a málokto si trúfal vyskúšať cudzie či nové triky. Dórove rady pre nich boli výnimkou, nechýbala im logika a ich prevedenie nepovažovali za ťažké.
Bearful nikdy nekydal na svojich chlapov, chválil ich dobré vlastnosti a prijímal nimi vyjadrené názory. Autoritu si vybudoval na základe dôvery a rozvahy, nie na týraní a bohatstve. Pre Seléniu bolo kultúrnym prekvapením ich podrobné, každodenné otužovanie v potokoch, kedy si šampónmi umývali vlasy a brady. Keďže šli na svadbu, nepodceňovala svoj odor a taktiež sa chodievala pravidelne obnažiť. Museli ju pritom strážiť, ale dopriali jej súkromie a väčšinou na ňu čakali za hustým húštím. Precenila svoju odolnosť voči chladu a po druhom kúpaní prechladla; oni hneď uvarili žihľavový čaj s cesnakom. Boli vzdelaní, zruční a milí; nabrala pri nich na sebavedomí a začala byť pyšná na pôvod svojej matky, za čo sa im zaprisahala, že nikdy nepodľahne korupcii a bude verne slúžiť všetkým občanom cisárstva.

Flauta spríjemňovala poobedňajší cval, odznievali riekanky i romantické piesne. Selénia žiadnu z nich nepoznala, no to jej nezabránilo k chytľavému hmkaniu.
„Páčia sa vám, senátorka?" ozval sa k nej Bearful.
„Sú perfektné! Takto dobre som sa už dlho nezasmiala," priznala detskou radosťou.
Hudobník prerušil svoje vyhrávanie, započul chvály svojej hudby: „Ó ďakujem, vaša výsosť. Modlím sa, aby to takto pekne ocenila aj moja žena," preháňal divadelným zármutkom..
„Asi sa nimi prepočúvala," zastala sa neprítomnej milo.
„Pochybujem. Väčšinu si totiž nepamätám."
Spadla jej sánka: „Ani tú o dvoch kocúroch?"
„Všetko to je improvizácia, vaša výsosť," preniesol úškrne.
„Počkať, počkať!" udivila sa neveriacky a Ignác onú reakciu opätoval: „Nils, chceš mi povedať, že si to vymýšľaš?"
„Schválne, všetci mi dajte po slove!" vyzval ich súťaživo.
Prijala onú ponuku: „Hmmm, boh."
„Ryšavka," zažartoval Bearful.
„Vlk," pripojil sa Dóro.
Družina sa navzájom prekrikovala: „Jazero!"
„Bytosť!"
„Paroháč!"
„Medveď!
„Med!"
„Dobrodružstvo!"
„Aký to bude žáner?"
„Skús baladu!" upresnil vpredu idúci bojovník.
Nils si návrhy poctivo spísal a následne si to niekoľko minút vytrvalo opakoval. Vrtel popri tom hlavou a predstavoval si nôty. „Mám to!" Odkašlal si a všetci netrpezlivo nastražili ušnice:
„Boh ju ľúbil, no ona jeho nie,
uistila sa nech o tom vie.
Tá dievčina jemu prisľúbená,
bola totiž zo Severana vzrušená.

Spoznali sa v lese tmavom,
keď utiekla na vlkovi dravom.
Vystrašila ho plačom svojím,
lovca s lukom jedľovým.

Kráska bola ryšavka nádherná,
chránila ju však bytosť kúzelná.
Junák sa jej vrelo prihovoril,
odísť im v srdci nedovolil.

Chcel ju za svoju milú ženičku
a zaspieval jej svoju pesničku.
Hneď zabudla na svojho manžela,
pozvala chlapca plávať do jazera.