Ešteže ťa mám

Kapitola 1 (Časť tretia)

To už sme boli len dva domy od toho môjho.

„Čo je na tom také zvláštne, že som si všimol pekné dievča?" Skoro som sa zadusila vlastnými slinami!!

„Ako? Prosím?" zastavila som sa, a keďže on pokračoval, znova som sa ocitla v daždi.

Zbalil dáždnik, pristúpil ku mne a spolu so mnou si užíval dážď. Viete, veľmi rada čítam dievčenské romány, dokonca mám pocit, že som ovplyvnená zaľúbenými scénami v knihách. Teraz by ma mal chytiť za ruky a povedať mi to, o čom snívam nekonečne dlho: Páčiš sa mi. Asi by som sa roztopila. Nastavila som teda tvár dažďu. Malé kvapky mi dopadali na líca a ja som sa cítila neskutočne slobodne. Keď som sa naňho pozrela, usmieval sa a prezeral si ma. Pohladil ma po líci a povedal:

Cŕŕŕŕn! Bolo to akoby to zašepkal.

Cŕŕŕŕn, zopakoval o niečo hlasnejšie. Veľmi zvláštny prejav lásky.

Cŕŕŕŕn! Vtom som otvorila oči a zbadala som biely strop v mojej izbe.

Žiadna ľúbostná scéna, žiadne prejavy lásky, žiadny skutočný dážď a žiadna štvorka z matiky (vďakabohu). Takýto krásny, neuveriteľný a mojou fantáziou vytvorený SEN sa mi sníva, keď musím po víkende vstávať do školy. Niekto tam hore ma ozaj nenávidí! Silou-mocou sa vyteperím z postele, zamierim do kúpeľne a skúsim zo seba spraviť ľudskú bytosť. Hneď, ako sa uvidím v zrkadle moje nádeje pominú. Pretriem si oči, zhodnotím, že by som mala so sebou niečo robiť a o vlasoch ani nevravím. Sú všade, kam sa len pozriem. Hotový výbuch! Povzdychnem si a dám sa do práce. Umyjem si zuby, opláchnem si tvár a vlasy prečešem kefou asi tridsaťkrát. Nechám si ich rozpustené, prezlečiem sa a zamierim do kuchyne spraviť si raňajky. Moje myšlienky sa stále vracajú k tomu neuveriteľnému snu. Denis, chalan mojich snov (aké presné), je idolom všetkých dievčat na našej škole. Okrem jednej. Mojej najlepšej kamarátky Katky. Tá jeho čaru úspešne odoláva. Aj ja by som chcela, ale je stelesnením môjho dokonalého princa, chalana so všetkými šiestimi kritériami PVVHM: pekný, vyšportovaný, vysoký (tipujem takých 175 cm), hnedovlasý a modrooký. Je šarmantný, milý, vtipný. A hrá hokej! Ako môj „milovaný" brat Marcel. Spomeň čerta a čert sa objaví. Rozospatý, len v trenírkach zíde po schodoch ku mne a......postrapatí mi moje vlasy, s ktorými som tak bojovala. Typické.

„Vďaka, môžem začať odznova," vzdychnem.

„Aj nabudúce," uškrnie sa a do pohára si naleje džús.