Ešteže ťa mám

Kapitola 9 (Časť tretia)

„To nie je také ľahké. Neviem sa jej vzoprieť, neviem jej vynadať a nenechať sa zosmiešňovať," vložila som si hlavu do dlaní. Som zúfalá. Plná zlosti, strachu, obáv, smútku. Neviem s tým pohnúť. Prekliata povaha!

„Ema. Ja viem, že si dobré dievča a najradšej by si vychádzala s každým, ale to nie je možné. Bez ohľadu na to, ako pekne sa k ľuďom budeš správať, vždy sa nájde niekto, kto ťa nebude mať rád. Prosím, uvedom si to skôr, ako ťa zraní viac ľudí a oveľa horšie, ako to urobila ona," rozprávala ďalej. Viem, že má pravdu. Viem, že to tak je a bude. Všetkého som si vedomá. Iba to neviem prijať.

„Aspoň to skús. Ja viem, že skôr či neskôr to zvládneš," dodala, keď som vzlykla.

Prikývla som, hlavu som však stále mala zaborenú vo svojich dlaniach.

„Idem sa prezliecť a spravím si kávu. Spravím ti čaj?" pousmiala sa, ale jej oči neklamali. Nenávidím to, keď sa ľudia kvôli mne trápia. Chcú mi pomôcť a zraňuje ich, keď mám problémy.

„Nie, ďakujem. Za všetko," zdvihla som hlavu. Pousmiala sa, ale nič mi nepovedala a odišla z izby. Zvalila som sa na posteľ. Hľadiac na biely strop mojej izby si nahlas vzdychnem. Čo som komu urobila? Prečo práve ja musím byť pre niekoho ako Dorota tŕňom v oku? Prečo ma nemá rada? Vždy som sa správala normálne, nikdy som jej nevynadala. Napriek tomu ma nenávidí a je odhodlaná spraviť mi zo života peklo. A čo tí, ktorí ma chcú pred ňou chrániť? Staviam si z nich ochranný múr len, aby som jej nemusela čeliť sama. Nezaslúžia si to, aj keď mi povedia, že to nevadí, že to robia, lebo ma majú radi. Aj Denis? Preboha! Na toho som takmer zabudla! Vyskočím z postele a zo stola schmatnem mobil, aby som mu konečne odpísala.

Ja: Ahoj, Denis. Som v poriadku, bola som sa len prejsť. Nič som mu nepovedala a ...

Mám mu napísať pravdu? Alebo dať za pravdu Matejovi? Načo klamať? Aj keď...

Ja: ...a nebola som v pohode, ale poprosila som ho, aby nikomu nič nepovedal.

Poslané. Nie je online. Ani Katka nie je prihlásená.Ktovie, kde sa fláka. Vytiahnem si z tašky veci a pustím sa do úloh.Matiku zvládnem za pár minút, cvičenia zo slovenčiny takisto. Nachystám sa nazajtra do školy aj keby som najradšej ostala doma a nikdy sa tamnevrátila. O týždeň v stredu, 5. apríla, máme monitor. Potomprijímačky, zvyšné mesiace a zbavím sa Doroty. Na gympel nechce ísť,a to je moje jediné šťastie.