Kapitola 1 (Časť piata)

71 2 3
                                    

Vojdem ako prvá a zborovo pozdravím svojich spolužiakov. Vzadu, pri oknách sedia Laura s Dorotou. Na druhej strane sedia chalani spolu s Paulou. Rišo, Jakub, Martin a Domino. Denis nikde. Uf! Aj s Katkou sa pridám k skupinke B. Ja si sadnem vedľa Pauly na lavicu a Katka na stoličku. Chalani ako obvykle rozoberajú šport a my baby sa vrhneme na opakovanie chémie. Píšeme písomku.

„Neviem si zapamätať vzorce tých látok," sťažuje sa Paula.

„Tie ja viem. Horšie je to s tými vlastnosťami a podobne," namietnem.

Vtom sa otvoria dvere a mne nabehne husia koža. Otočím sa a s úľavou zistím, že je to len naša triedna.

„Ema, prosím ťa, zaniesla by si to do riaditeľne? Ja idem k lekárovi," opýta sa a do rúk mi podá papiere. Prikývnem a zoskočím z lavice.

„Idem s tebou," ponúkne sa Katka.

„Nie netreba, veď to je len chvíľa," odpoviem a žmurknem na ňu. Vyjdem z triedy, prejdem po schodoch na prízemie a začnem študovať papiere. Nejaké vyhlásenia, postupy k monitorom a podobné blbosti. Nechápem, čo je na tom také dôležité. Čítam poslednú stranu, kde je zasadací poriadok na monitory, keď do niekoho vrazím. Všetky papiere sa rozsypú okolo mňa a ja sa len modlím, aby ich deti nepošliapali. Netrápi ma, do koho som vrazila, až dokým si ku mne nečupne a nezačne mi pomáhať so zberaním.

„Milý začiatok dňa," poznamená a ja v momente spoznám jeho hlas.

Denis! Preboha živého! Raz sa mi stane, že do niekoho vrazím a musí to byť práve on!!?? Stuhnem. Vezmem posledný papier a nenápadne sa nám obtrú ruky. Kristepane! Ema, upokoj sa! Nemotorne sa postavím.

„Ď...ďakujem, že si mi pomohol," sklopím zrak a chystám sa na odchod.

„Aj nabudúce," cítim, že sa usmial. Aj ja sa usmejem,ale len sama pre seba. Asi odpadnem. Má úžasnú voňavku, len tak mimochodom.     

Ešteže ťa mámWhere stories live. Discover now