Ešteže ťa mám

Kapitola 6

Do rúk som chytila hokejku a pritiahla som si ňou puk. Chvíľu som sa s ním hrala.

„Budeme si musieť pohnúť. O chvíľu príde rolba," upozornil ma.

„Tak poďme na to," usmiala som sa. Postavili sme sa do stredu, rozohrali sme. Puk som mala ja. Korčuľovala som dozadu za svoju bránku. Pozorovala som Marcela. Usmieval sa od ucha k uchu. Zrejme tiež spomínal. Rozbehla som sa a v tom momente na ľad naskočil Denis s jeho spoluhráčom Tadeášom.

„Ema nahraj!" zakričal na mňa Denis. Odmietla som sa deliť o svoj puk. Nabrala som rýchlosť. Marcel išiel v tom so mnou. Len cúval a sledoval ma. V poslednej chvíli som sa napriahla a vystrelila som na jeho bránu. Katka zakričala gól a ja som zastala pri Marcelovej bráne.

„Nie zlé," pochválil ma a žmurkol na mňa. Oči mi zablúdili k Denisovi. Zdvihnuté obočie a ústa do mierneho „O" hovorili za všetko. Zrak som sklopila aby nevidel, že sa červenám. Vnútri však cítim triumf! V tom momente sme všetci začuli rolbovacie auto a utiekli sme na striedačku. V žilách mi prúdil adrenalín. Katka sa na mňa žiarivo usmievala. V očiach je svietila rovnaká radosť akú som cítila ja.

„Toto bolo to najodvážnejšie a najúžasnejšie čo si v živote pred ním urobila," zašepkala mi do ucha. Z jej hlasu som cítila, že by to najradšej vykríkla. Počas rolby prišli k striedačke ostatní chalani aj s trénerom. Neviem či im Jakub s Denisom povedia čo sa stalo, keďže väčšina ma nepozná. Verila som však, že Marcel to nezabudne povedať našim. Keď bol ľad pripravený, naskočili naň všetci chalani a po nich aj ich tréner.

„Mohla by som zavolať našim, aby mi sem priniesli veci," navrhla Katka.

„Chceš u nás prespať?"

„Máme o čom debatovať," tajnostkársky sa usmiala.

Zdvihla som obočie a zvedavo som na ňu pozrela. Vyplazila na mňa jazyk!

„Ďakujem za hru," otočila som sa k Marcelovi. Sedel napravo odo mňa, Katka sedela naľavo.

„Zájdeme sem raz aj mimo tréning," usmial sa.

„Budem rada," súhlasila som a drgla som doňho lakťom. Štuchol ma do boku. Bez ohľadu na to, že je najprotivnejší človek na svete, mám ho rada. Veľmi rada. V tento moment, keď som vedľa seba mala svojho brata, svoju najlepšiu kamarátku a pozerala som sa na chalana, ktorý sa mi páčil a ktorému som dnes vytrela zrak, som sa cítila neskutočne úžasne.

„A keby sme išli skôr a išla by si si pre veci sama?" navrhla som, keď som si nazad obúvala tenisky.

„To by bolo fajn," súhlasila.

Povedala som to Marcelovi a ten súhlasil. Tak sme sa pobrali. S chalanmi sme sa nerozlúčili, zborovo sme však pozdravili trénera.