Ešteže ťa mám

Kapitola 10 (Časť druhá)

„Poznáš ho?" opýtala som sa Katky.

Pokrútila hlavou, ja som siahla na kľučku. Vtom sa dvere našej triedy rozleteli a mňa odhodilo dozadu. Na zem som so sebou stiahla aj Katku.

„Preboha!" zvolal niekto.

„Ktorý debil..." nadávala Katka a šúchala si lakeť.

„Točí sa mi hlava," pípla som ako kuriatko.

„Veľmi ma to mrzí," ospravedlňoval sa niekto.

Pomaly som zdvihla hlavu a zbadala som Lukáša. Chcela som mu povedať, že sa nič nestalo, no Katka naňho vybehla, či je normálny. Chcela som sa znova ozvať, ale niekto ma zozadu dvíhal zo zeme a mne okamžite nabehli zimomriavky po celom tele.

„Si v pohode?" spýtal sa ma hlas spoza chrbta.

Keby sa mi netočil celý svet, tak by som sa mykla alebo by som stuhla, alebo by som, vďaka svojej šikovnosti, znova padla na zem. Ale teraz? Pf! Akoby som takéto situácie s Denisom zažívala bežne.

„Chcela by som si sadnúť," šepla som. S rukou na chrbte ma pomaly odviedol do triedy k môjmu miestu. Dúfam, že sa Katke nič nestalo, lebo nemám silu opýtať sa na ňu.

„Bolí ťa niečo?" opýtal sa ma milo.

„Hlava. Môžeš mi vytiahnuť z tašky vodu, prosím ťa?"

Zrejme som v šoku alebo mám otras mozgu, lebo sa v jeho prítomnosti necítim nesvoja.

Podal mi fľašu vody. Vďačne som sa naňho pozrela a on sa na mňa usmial. Tak ako to len on vie a motýle v mojom bruchu radostne trepotali krídlami.

„Ema, viem, že teraz nie je vhodný čas, ale...," prerušil ho príchod učiteľky. Ach, ja asi fakt nemám dnes šťastný deň. Čo také by mohol povedať Denis Jakubčík mne? Chcel sa opýtať na včerajšok? Alebo mi chcel povedať, že sa mu páčim? Chcel mi vysvetliť tú pusu, ktorú sme si vlastne ani nedali?

„Ema, ako sa cítiš?" kľakla si ku mne Kutlovská, naša matikárka, triedna 9.A a žena, ktorá prerušila náš rozhovor s Denisom. Fňuk!