Kapitola 6 (Časť tretia)

49 2 8
                                    

„Prosím?" čudovala som sa, „čo si mu povedala?"

„Že neviem," povedala nenútene. Čo to dievča chce?

„A čo on na to?" vyzvedala som ďalej.

„Vraj by so mnou rád išiel von, prejsť sa a tak podobne, bol dosť nervózny," usmiala sa.

„Divíš sa mu? Však mu nedávaš vôbec žiadnu šancu na úspech."

„Nemôžem povedať, že mi to nelichotí, a že to nie je zlaté a milé, no zatiaľ necítim ani zďaleka to, čo on zrejme áno," priznala sa mi.

„Teda neodmietaš ho úplne?" opýtala som sa s nádejou. Katarína a Jakub. Kubo a Katka.

„Asi nie. Ja neviem," vložila tvár do svojich dlaní.

„Ejhaa," smiala som sa.

„Ty buď radšej ticho!" naoko sa naštvala a hodila po mne vankúš. Smiala som sa na nej a vankúš som jej hodila naspäť.

„Radšej mi povedz ako si si vychutnala to, že si Denisa úplne odrovnala tou strelou," uškrnula sa na mňa.

„Bol to ten najlepší pocit na svete," zasmiala som sa.

„Je mi to jasné. Dúfam, že vieš, že aj Marcel dačo zbadal," upozornila ma Katka.

„Možno hej, ale nemám ten pocit, že by to so mnou chcel rozoberať," usmiala som sa. Vlastne mi ani nenapadlo, že by pochopil súvislosti.

Ráno sme sa zobudili o siedmej ráno. Tak ako vždy, keď vstávame do školy. Prichystali sme sa, naraňajkovali sa s Marcelom a pobrali sme sa do školy. Skôr ako som zavrela vchodové dvere ma Marcel zastavil.

„Počkám ťa pri škole, napíš mi, keď pôjdeš na obed. Zájdeme na kávičku, dnes končím v robote o dvanástej," žmurkol na mňa a zavrel dvere. Nestihla som mu ani odpovedať. Zrejme si myslel, že by som neodmietla a mal pravdu. Kávička s mojím bratom zahŕňa malé espresso pre neho a nejaký kokteil pre mňa.

Katke som to cestou do školy vysvetlila. To som ešte nevedela, že dnes mi kávička s Marcelom padne vhod. Pri skrinkách si nás odchytila Dorota. 

Ešteže ťa mámWhere stories live. Discover now