Ešteže ťa mám

Kapitola 7 (Časť štvrtá)

Vydýchla som si. Rozhovory so svojím bratom milujem. Aj keď ma otravuje, podpichuje a hnevá, je to on, kto mi vždy dodá odvahu. Presvedčí ma, že je to riešiteľný problém, i keď si myslím, že je to katastrofa. O Dorote som sa s ním ešte nerozprávala. Nebol dôvod. To, že som sa s ňou nebavila a ona mnou pohŕdala a chovala sa ku mne ako k votrelcovi, som nebrala ako problém. Vadilo mi, ak si zo mňa robila srandu a niekoľkokrát ma to trápilo. No Katka ma vždy podržala. Vlastne väčšina mojich spolužiakov, vrátane Denisa. Vždy som si priala, aby to robil kvôli tomu, že ma má rád, že ma ľúbi.

„Ema?" oslovila ma Katka.

„Áno?" pozrela som sa na ňu. Stála pri mne, na pleci mala prehodenú kabelu.

„O dve minúty zvoní," oznámila mi a uškrnula sa.

„Och! Jasné, idem."

Vzala som si kabelu, no nebola by som to ja, keby sa nepotknem o stoličku a nepadnem. Našťastie ma zachytil Denis. Neuvedomila som si to hneď. Keďže som predychávala šok, ostala som v Denisovom náručí o čosi dlhšie, ako by bolo vhodné. Držala som sa ho za plecia a on ma pevne objímal okolo pásu. Zdvihla som hlavu, aby som mu poďakovala. Zazrela som však ponad jeho plece Mateja. Prekvapene a zarazene na nás pozeral. V očiach mal zvláštny výraz, ktorý som nevedela prelúštiť. Rýchlo som sa vyhrabala z Denisovho „objatia", zamrmlala nezrozumiteľné ďakujem, otočila sa na päte a po ceste z triedy som schytila Katku, ktorá bola skoro taká prekvapená ako Maťo.

„To bolo čo?" zvýskla Katka.

„Odkiaľ to mám vedieť? Nechápem, prečo sa tak tváril," krútila som hlavou.

„Veď ťa držal ako princeznú."

„Skoro to vyzeralo akoby...počkať...čo? Veď ma chytil Denis a nie Maťo," začervenala som sa, keď som si uvedomila, že ma mohol počuť.

„Ty si hovorila niečo o Oťamovi?"

„Zjavne sme každá hovorila o inom," usmiala som sa.

„Nechápem, ako môžeš teraz hovoriť niečo o Oťamovi, keď ťa Sined chytil ako padajúcu hviezdu. Opatrne, nežne, ale pevne, aby si mu nepreliezla medzi prsty, aby ťa nestratil," básnila Katka. Mala pravdu. Ja sama som nechápala, prečo Matej je ten, o kom rozmýšľam. Asi som mimo z toho, že ma Denis chytil ako „padajúcu hviezdu". Také prirovnanie môže vymyslieť len Katka. Som rada, že obaja išli rovno za ostatnými chalanmi a nepočuli to. Stáli sme pri triede učiteľky Maďerovej, našej slovenčinárky. Pohľad sa mi stretol s Denisovým. Neuhla som. Ani on neodvrátil zrak. Vpíjal sa do mojich hnedozelených očí a ja som plávala v oceáne modrej farby tých jeho. Iskričky, ktoré sa sem tam objavili v jeho dúhovke, mi spôsobovali husiu kožu. Po čase som však začala cítiť jeho pohľad vo svojom vnútri a ozvalo sa moje obranné hanblivé ja. Oči som sklopila, zavrela ich a zhlboka sa nadýchla. Ruky sa mi triasli a v krvi mi prúdilo vzrušenie zmiešané so strachom. Upokojila som sa až po príchode učiteľky.