Keď sme zastali pred Katkiným domom, Marcel zostal v aute a my sme išli do domu. Katka býva v podobnom dome ako ja. Jednoposchodový a pomarančovo-oranžový.
„Dobrý večer, pani Valová," pozdravila som Katkinu mamu, keď sme sa po schodoch chystali do Katkinej izby.
„Ahoj Ema. Vybavila si so svojimi rodičmi, že Katka u vás dnes prespí?" opýtala sa.
„Nie, ešte nie, ale určite im to nebude prekážať," uistila som ju.
Prikývla a odišla uložiť do postele malého Olivera, ktorého mala doteraz na rukách. Vybehla som po schodoch za Katkou. Tá už mala zbalené skoro všetko.
„Keď som sa korčuľovala, rozprávala si sa s Jakubom?" spýtala som sa s nádejou.
„Áno, ale porozprávam ti o tom až u vás," uzavrela debatu, zazipsovala batoh a pobrala sa z izby. Nasledovala som ju.
Keď sme prišli domov, utekala som rodičov oboznámiť so situáciou. Marcel mi bol v pätách.
„Mali ste byť dnes na štadióne!" vyhlásil radostne. Usmiala som sa nad tým, ako ho to nadchlo. Nechala som ich samých. Katka ma čakala pri dverách do obývačky. Chytila som ju za ruku a ťahala do izby. Musela som vedieť všetko!
„Takže. O čom všetkom ste sa rozprávali?" začala som vyzvedať a sadla som si vedľa Katky na posteľ.
„Vlastne sa ma pýtal na teba. Vraj nevedel, že sa vieš korčuľovať a podobne a potom tá strela. Bola si tam na tom ľade vážne úžasná. No, ale ešte pred tým sa ma pýtal, že či budeme do konca tréningu a aké mám plány na víkend," zaklincovala to Katka.
YOU ARE READING
Ešteže ťa mám
RomancePríbeh o "problémoch" hnedovlasej tínedžerky, ktorá je bláznivo zamilovaná, ale zrazu je tu aj niekto ďalší, má brata hokejistu, číta knihy a je tak trochu nespoločenská. Dievča, ktoré sa nevyzná v kozmetike, ale keď ju postavíte na ľad vytrie vám...
