Je to chalan. Vysoký, chudý s rukami vo vačkoch červeno-modrej mikiny. Odjakživa sa mi tá mikina páčila. Je to Maťo. Som prekvapená, pretože býva o kus ďalej a často ho tu nevídam. Oveľa viac ma však zaskočilo, že stojí pri bránke môjho domu.
„Ema, poď už dnu!" zavolal na mňa oco.
Maťo sa pobral na odchod. No ja ho nechcem nechať ísť. Mám toľko otázok a on je tu, práve teraz. Stále som však stála vo dverách a ani som sa nepohla. Akoby mi stačilo, že za ním utekám v mojich myšlienkach. Vtom som spontánne vykríkla.
„Matej! Počkaj, prosím!" zbehla som po schodíkoch, cez bránku na chodník. Stál. Ruky mal stále vo vačkoch mikiny. Otočil sa tvárou ku mne.
„Ema! Ahoj, vôbec som si ťa nevšimol. Prepáč, rád by som sa s tebou porozprával, ale ponáhľam sa domov," povedal a otočil sa naspäť.
„Nebývaš na opačnej strane?" schmatla som ho za rameno a hlavou kývla za seba. Niečo mi tu nehralo. Očividne ho to vykoľajilo.
„Ja..ehm..ešte musím ísť niečo kúpiť," spomenul si.
„Aha, jasné," nechala som ho.
„No hej. Tak idem, ahoj. Rád som ťa videl," zakýval mi a rýchlym krokom odišiel.
YOU ARE READING
Ešteže ťa mám
RomancePríbeh o "problémoch" hnedovlasej tínedžerky, ktorá je bláznivo zamilovaná, ale zrazu je tu aj niekto ďalší, má brata hokejistu, číta knihy a je tak trochu nespoločenská. Dievča, ktoré sa nevyzná v kozmetike, ale keď ju postavíte na ľad vytrie vám...
