Ešteže ťa mám

Kapitola 10

Ráno som ledva vstala z postele. Bolela ma hlava a oči som mala opuchnuté od plaču. Všetci už boli preč. Bola som doma sama, so spomienkami na včerajšok. O štvrť na osem prišla Katka. Asi desať minút sme sa objímali a ja som premáhala slzy.

„Neplač! Radšej mi povedz, čo ti tá ochechuľa povedala, aby som mala dnes o dôvod viac jednu jej streliť," vyzvala ma Katka vysmiata ako slniečko.

Som šťastná, že je mojou kamarátkou. Jej neustále vysmiata tvár ma dokáže vždy rozveseliť. Popritom ako som sa obúvala a obliekala do školy, som jej všetko povedala. Nič som nevynechala. Ani Matejovu pomoc v skrinkách, ani to aký pocit som vtedy z neho mala. Boli sme už na ceste do školy, keď sa ma opýtala: „Myslíš, že sa Matejovi páčiš?"

„Nerozmýšľala som o tom. Viem, že sa ku mne chová inak, ale nemusí byť hneď zamilovaný," odvetila som. Popravde ma Katkina otázka zaskočila. Až doteraz som jeho správanie nepovažovala za „zamilované". Je možné, že by to bolo z jeho strany niečo viac ako kamarátstvo? A čo ja?

„Ema, všetko ma to úprimne mrzí a som tu pre teba. Je to krava, to všetci dobre vieme," objala ma. Pomaly sme sa blížili k vchodu do školy a mne sa sťahoval žalúdok.

„Pripravená?" opýtala sa ma Katka s úsmevom.

V očiach som jej zazrela iskričky, ale aj náznak obáv. Chcela som jej ukázať, že to zvládnem. Tak som rozhodne otvorila dvere a vpochodovala do budovy.

„Tak sa mi páčiš!" zvýskla.

Ja som sa zasmiala a uvedomila som si, že mi dodala odvahu. Veľa odvahy. Nepomyslela som na stretnutie s Dorotou. Netrápim sa tým, čo ma dnes čaká. Myslím iba na slová, ktoré mi povedali Marcel a mama. Na to, čo spravil Matej a na správy od Denisa. Ozaj...

„Tak ty si dala moje číslo Denisovi, hm?" založila som si ruky na prsiach a oprela sa o skrinku.

„Hej! Napísala si mi, že ti to nevadí! Volal ti?"

„Hej, ale nedvihla som. Aj mi napísal esemesku. A aj na Messenger," pochválila som sa.

„To mi hovoríš až teraz?! Potom mi to ukážeš!" radovala sa Kačenka.

Zašli sme ešte do bufetu kúpiť si maškrtu. Teda ja som si kúpila čokoládovú tyčinku a Katka bagetu na desiatu. Po ceste do triedy sme stretli pár našich spolužiakov. Riša, Filipa, Naďu a Lenku z áčky. Tá ma vyobjímala a odišla do svojej triedy. Pri dverách jej triedy stála Lenkina triedna s nejakým chalanom, ktorého som nepoznala.