Pribeh môjho utrpenia

18.Časť

Nikolas

Videl som už iba jej odchádzajúcu postavu. Vyfackal som sa v myšlienkach za to, ako som sa správal. Debil, bolo jediné správne pomenovanie. Nedokázal som sa ovládnuť v tej situácii. Nedokázal som ignorovať to, že by jej ten holobriadok nadbiehal. Bol to obyčajný frajer, ktorý si u nás na oddelení robí zoznam žien, ktoré už v živote pretiahol. Samozrejme, musím s ním vychádzať na pracovisku a tak som sa doteraz absolútne nezaujímal o to čo robí, až kým sa to nezačalo týkať Sofi. V tejto chvíli a po dnešných udalostiach som si bol istý, že k tomu krehkému dievčaťu prechovávam vrelé city. Bohužiaľ, zatiaľ som si ich musel nechávať iba pre seba. Ak by sa medzi nami niečo stalo bolo by to ešte horšie. Teraz keď už ten hajzel zistil, že je so mnou je iba otázkou času kedy nás nájde a ja musím byť pripravený.

Veľmi by ma zaujímalo ako to, že je taký pokojný. Poznám ho a viem, že je ako besné zviera, ktoré prahne po svojej koristi. Nenechal by ju len tak mne napospas. Je pre neho ako droga a preto nechápem, že mu to trvá tak dlho. Musím ho prichytiť pri čine, inak ho za mreže nedostanem. Musím však zistiť viac informácii. Zajtra zájdem za Rixom, dúfam v nejaké nové skutočnosti, ktoré mi napovedia viac o človeku, ktorý by mi mal byť najbližší.  

Na teraz to však musím nechať tak a musím napraviť to, čo som pokazil. Bola rýchla, kým som ja vyšiel hore dvere na byte boli otvorené a už som iba počul silné buchnutie dverí na jej izbe. Až som nadskočil. S povzdychom som sa vybral do kuchyne a vrhol som sa do prípravy horúceho kakaa. Vždy keď som bol rozrušený babi mi urobila kakao. Bol to sladký liek na dušu. Onedlho sa celým bytom niesla sladká chuť kakaa. Vzal som tácku s pohármi a vybral som sa za ňou do izby. Nesmelo som zaklopal na dvere a čakal som čo príde. Chvíľu bolo ticho, ale potom sa ozvalo slabé "ďalej".

"Môžem?" vopchal som hlavu medzi pootvorené dvere a nakukol som dnu. Sedela na posteli a hrala sa s vysiacim čudom na vankúši. Nikdy som nepoznal pravý názov tých blbostí na rohoch okrasných podušiek a ani ich význam.

"Poď," pozerala na mňa a našťastie už nemala až takú bojovú náladu ako pred chvíľou. 

"Urobil som nám horúce kakao. Na upokojenie napätia," vystrúhal som najočarujúcejší úsmev aký sa len dal. Nič nehovorila iba zdvihla jedno obočie a hodila na mňa výraz typu a ďalej? 

"Prepáč, zachoval som sa ako idiot. Mrzí ma to," s ospravedlňujúcim výrazom som predniesol a ona rukou jemne potľapkala po mieste na posteli vedľa nej. S nadšením som si sadol a tácku som položil pred nás. Vzal som ružovú šálku so srdiečkami a podal som jej ju.

"Naozaj, ružová šálka so srdiečkami? To mi nejako nesedí na drsného chlapa ako si ty," usmiala sa tak milo až ma zahrialo pri srdci. Do riti ty mäkneš Nikolas!  

"Musím tu mať nejakú šálku aj pre dievčatá. Pozri ja mám drsnú šálku s čertíkom, veľa to o mne napovedá, vieš," žmurkol som na ňu a odpil som si z teplého kakaa. Rozosmiala sa tak nákazlivo, že som sa pridal aj ja.

"Ty si strašný šašo," vravela pomedzi smiech. 

"Nebývam takýto, to iba kvôli tebe," vypadlo zo mňa len tak spontánne.

"To som rada. Táto tvoja tvár sa mi páči viac, ako tá oficiálna," ani sa na mňa nepozrela a zahanbene sledovala hladinu tekutiny v šálke, ktorá sa pohybovala v jemných vlnkách keď do nej fúkala. Dokonca sa červenala.

"Ty sa červenáš,"

"Nie, čo si. To sa ti iba zdá," otočila sa a snažila sa to skryť.

"Ty sa naozaj červenáš a to len kvôli mne, tuším dnes ani nezaspím," smial som sa.