Pribeh môjho utrpenia

23.Časť

Ahojte. Dnes zasa pár slov na úvod. Chcela by som poďakovať za krásnych 306 reads. Ja viem, že to nie je veľké číslo, ale ja som vďačná aj za to. Dnešná časť bude trocha drsnejšia. Môj príbeh je hlavne o reálnosti a problémoch, o ktorých sa hovorí veľmi málo. Dúfam, že vo vás táto časť zanechá dojmi či už kladné alebo záporné a už teraz ďakujem za to, že aj mojim príbehom vypĺňate svoj voľný čas. 

Vaša Nicol 

Bezvedomie, do ktorého som upadla netrvalo dlho. Bolesť však prerážala všetko ostatné. Keď som sa prebrala, ležala som na posteli a vedľa na stoličke sedela zúbožená Emily. Otvorila som jedno oko, to, ktoré nebolo až tak opuchnuté. Slzy mi zabraňovali zaostriť, ale aj bez toho som videla Emilin ustaraný pohľad. Práve mi prikladala studenú vreckovku na tvár a jemne mi z nej zotierala krv. Musela som byť poriadne doriadená.

„Ako sa cítiš?" tenký hlások mojej spoluväzenkyne mi z môjho starého života chýbal ako jediný.

„Už mi bolo aj lepšie, ale povedzme si, aj horšie," pokúsila som sa o jemný úsmev.

„Som rada, že si nestratila zmysel pre humor," ďalej pokračovala v ošetrovaní.

„Neviem či sa to dá nazvať humor, len som chcela trocha odľahčiť túto bezútešnú situáciu," snažila som sa posadiť, ale bolesť v bruchu a hrudníku mi to nedovolila.

„Nehýb sa, prosím. Máš asi zlomené rebrá. Nepáči sa mi to. Mali by ťa zobrať k lekárovi."

„Myslíš si, že by riskovali to, žeby ich našli?"

„Neviem, ale s jeho kontaktmi s tým nebude mať problém," s povzdychom sa zahľadela do neznáma.

Vedela som presne na čo spomína. Nebola som jediná, ktorá musela chodiť na tie hrozné lekárske prehliadky. Neviem teda či sa to vôbec dalo takto nazvať. Presne si spomínam na jednu takú, ktorú nikdy nedostanem z hlavy.

Bola to naša prvá prehliadka u doktora Millera. Bol to starší muž, mohol mať asi okolo šesťdesiatky. Jeho ambulancia sídlila v nemocnici na okraji mesta. Ja aj Emily sme sedeli na stoličkách pred ambulanciou a čakali sme čo príde. Bol s nami Erik ako môj zákonný zástupca a Emilin otec ako ten jej. Obaja diskutovali o nezmyselných veciach, ktoré ma aj tak nezaujímali.

„Máš strach?" spýtala sa ma Emily potichu a nervózne si žmolila ruky.

„Nie. Už som bola na preventívnej prehliadke u gynekológa. Nie je to nič hrozné, nemusíš sa báť," chlácholila som ju. Vtedy som ešte netušila čo nás tam čaká.

„Vieš, ale počula som ako sa otec zhovára s pánom Erikom o veľmi zvláštnych veciach. Vôbec som im nerozumela," vysvetľovala mi. Vedela som, že Emily je trocha jednoduchšie dievča, ale ona za to nemohla. Otec ju do školy nepustil. Držal si ju na krátko. Bál sa totiž, že ak by ju vypustil do sveta a zistila by, ako to v reálnom živote naozaj je, udala by ho za všetky svinstvá, ktoré jej celé roky robil. Emilin otec je rovnaký sviniar ako Erik. Emily zneužíval od jej jedenástich. Najprv jej balamutil hlavu báchorkami o tom ako sa spolu hrajú. No odkedy začali ako rodina pracovať pre Erika, jej otec sa veľa zvráteností naučil od neho. Aj keď bol Santoríny svojim spôsobom sluha a staral sa so svojou rodinou o chod celej usadlosti, Erik si v ňom našiel bútľavú vŕbu a partnera v jeho nechutnostiach. Ak som povedala, že je rovnaký sviniar tak to beriem späť. On je oveľa väčší, pretože vlastnú dcéru predhodil takému sviniarovi a dal mu úplne voľnú ruku v tom, čo s ňou Erik urobí. Emily mu slúžila ako doplnok ku mne. Mám taký pocit, že ona mu skracovala čakanie na môj príchod.