Sľub, ktorý mi dal, bol pre mňa ako svetlo na konci tunela. Prázdne taniere som odniesla do drezu. Umyla som ich a hrnce už s vychladnutým jedlom, som vložila do chladničky. Stále som odďaľovala rozhovor, aj keď som vedela, že tento krát sa tomu už asi naozaj nevyhnem.
"Kávu?" spýtala som sa.
"Dám si iba čaj, po káve by som nezaspal," povedal.
"V poriadku, môže byť ovocný? Vlastne, iný tu ani nemáš," pousmiala som sa.
"Čo už nie som Angličan. Čaj pijem iba keď som chorý a teraz," vysvetľoval.
"Nič som nepovedala,"
Urobila som nám obom čaj, pretože Nikolasov postreh toho, že by po káve nezaspal, bol veľmi trefný. So šálkami som prišla do obývačky a jednu som podala Nickovi.
"Hneď na začiatok by som ti chcel povedať, že ani pre mňa táto situácia nie je ľahká. Väčšinou riešim vraždy. Takže k obetiam nemám absolútne žiadny citový vzťah. Som však odhodlaný ti pomôcť," rozprával úprimne.
"Vraždy?" vytreštila som oči. Myslela som si, že je iba rádový policajt, ktorý zastavuje ľudí keď porušia vyhlášku, alebo rieši výtržnosti. Toto bolo iné.
"No hej. Som kriminalista,"
"Takže si ako tí policajti z FBI? Počkaj, ty si z FBI?" vyvalila som oči a začala som vnútorne panikáriť. Sofia, ak by bol z FBI, tak by o tebe vedel už všetko skrz na skrz a nepýtal by sa ťa.
"Nie, nie som iba z tohto obvodu. Vlastne som obyčajný policajt, ktorý rieši hlavne vraždy. Mne a môjmu partnerovi, vždy prideľujú iba vraždy a kolegyňa s jej partnerom riešia veci ohľadom domáceho násilia, znásilnenia, domáce zneužívanie a rôznych narkomanov a drobných zlodejov," zanietene vysvetľoval. Bola som ohromená. Pozerala som na neho s vytreštenými očami a otvorenými ústami.
"Tak toto ma dostalo,"
"Môžem sa ťa opýtať, prečo si sa rozhodla riešiť svoju situáciu takto razantne?" nečakal, nechodil okolo horúcej kaše, proste to na mňa vybalil a to bez obalu.
"Nemala som na výber," hlesla som pravdivo. Možno to nepochopí, ale ja som naozaj nemala na výber.
"Vždy máš na výber. Veď si mladé dievča, ktoré má celý život pred sebou. Ak ťa trápilo čokoľvek, takto sa problémy neriešia," pozeral sa na mňa s ľútosťou, ale aj s určitým odhodlaním, že sa nemieni vzdať svojho poslania. Videla som na ňom, že ho naozaj zaujíma moja situácia.
"On...," prerušil ma zvonček, práve keď som mu chcela vysvetliť moju skutočnú situáciu.
"Prepáč, hneď som tu. Idem otvoriť," postavil sa a odišiel k dverám. Ja som sa rozvalila na gauči a vydýchla som vzduch, ktorý som v sebe doteraz držala.
Ďalej som už len počula buchot opätkov, ktorý sa blížil ku mne. Po chvíli sa predo mnou zjavila žena. Veľmi pekná a príťažlivá žena, aj keď jej momentálny výraz tváre nebol moc príťažlivý. Dlhé vlnité červené vlasy jej siahali až niekde ku krížom. Ak poviem, červené, tak si predstavte akoby tu predo mnou stálo stelesnenie Ariely bez rybieho chvostu. Upierala na mňa povýšenecký a nahnevaný pohľad. Kabelku, ktorú do teraz držala v ruke šmarila na gauč a nahnevane si upravila šaty, ktoré jej dokonale lemovali postavu.
"Čo si myslíš, že robíš Tatiana?" po chvíli sa objavil Nick v rozladenej nálade.
"To si si sem stihol nanominovať novú chuderu?" vyštekla po ňom, úplne ignorujúc jeho otázku.
أنت تقرأ
Pribeh môjho utrpenia
عاطفيةNie každý má dokonalý život , mladosť či detstvo. Ja som nemala ani jedno z toho. No stále dúfam, že raz príde deň, keď aj u mňa vyjde slnko. Zachráni ma niekto z môjho utrpenia či naveky ostanem v beznádeji a depresii.