Pribeh môjho utrpenia

25.Časť

Sofia

Prebudenie zo spánku tentoraz nebolo dva krát príjemné. Krik a buchot pred dverami sa mi vrýval pod kožu a ja som so strachom čakala čo bude ďalej. Nepoznala som hlasy všetkých mužov, ale jeden z nich bol určite Frank. Pretrela som si oči a snažila som sa zaostriť. Bol už podvečer. Musela som spať tak päť hodín. Bolesť jemne ustúpila. Telo ma už tak veľmi nebolelo a s tvárou to už tiež vyzeralo lepšie. Pomaly som sa snažila posadiť a na podiv, sa mi to podarilo na prvý krát a s minimálnou bolesťou. Asi som tie rebrá nakoniec nemala zlomené. Postavila som sa a prešla som k malému zrkadlu, pod ktorým bolo menšie umývadlo. Odraz v zrkadle nebol taký hrozný ako som očakávala. Mala som síce roztrhnutú a mierne napuchnutú peru a rozrazené obočie, ale to všetko sa zahojí. Trocha som si prepláchla tvár vodou a zmyla som aj posledné stopy po zaschnutej krvi.

Dvere sa pomaly otvorili a vošla Emily.

„Ahoj, ako sa cítiš? Vidím, že asi lepšie, však?" milo sa na mňa usmiala a posadila sa na posteľ.

Ahoj, áno je mi už lepšie, ďakujem. Kde si bola doteraz? Opäť si bola s Erikom?" pridala som sa k nej.

„Nie, ten spí ako zabitý. Podľa mňa sa zobudí až neskoro večer a zasa bude vykrikovať celú noc, ako nás všetkých nenávidí," povzdychla si. Bolo vidieť, že už má všetkého dosť. Bola zničená a utrápená. Práve preto som Emily vždy obdivovala, ako to všetko celé tie roky zvládala a vyzerala byť psychicky v poriadku. Jasné, že ju to trápilo, ale dokázala sa odosobniť od toho všetkého. Ja som to žiaľ, nedokázala.

„Čo sa mu vlastne stalo? Nemohla som uveriť vlastným očiam. Nečakala som niečo takéto, keď ma Frank donútil obliecť sa do tej maškarády."

„No keď si zmizla, bolo to tam hrozné. Najprv sa zatvoril v pracovni. Frank si prešiel peklom pretože ťa nechal ísť samú a ty si ušla. Dal ho dal zbičovať. Chápeš zbičovať! Čo sme stredoveku? A potom bol stále zatvorený buď v pracovni, alebo ležal u teba v posteli a všade okolo seba mal porozkladané tvoje oblečenie. Začal byť divný. Musela som mu vyrobiť tabulu a tam mi kázal ponalepovať tvoje fotky. Bolo to nechutné. Sedával pred nimi a ukájal sa. Následne som všetku tú spúšť okolo musela upratovať. Strašné. Začala som si myslieť, že to už nemôže byť horšie. Keď sa dal Frank dokopy a dokázal fungovať prikázal mu aby ťa hľadal. Po návšteve toho policajta si bol istý, že si s ním. Mala som taký pocit, že ho Erik pozná. Hneď ako odišiel roztrieskal polovicu obývačky. Bol ako besný pes. Splietal niečo, že ako mohol niečo také splodiť alebo sa začal rozprávať s nejakou ženou, že veď ryba smrdí od hlavy, to fena bola na hovno a tak ďalej a tak ďalej. Jeho slová vôbec nedávali zmysel. Môj otec sa o neho celý čas staral. A upratoval všetku spúšť, ktorú narobil. Vtedy to bolo kruté aj u nás doma. Nebol deň kedy by sa mi neušla facka alebo mame. No stále to nebolo také hrozné. Jedného dňa prišiel otec za mnou a priniesol mi tmavohnedú kučeravú parochňu a tvoje oblečenie. Musela som sa prezliecť za teba a ísť do tvojej izby. Keď prišiel tváril sa, že si to ty. Oslovoval ma tvojim menom, správal sa ku mne ako k bábike. Hladil ma a vôbec nebol hrubý. Ukladal ma spať, dokonca mi aj spieval uspávanky. Zvrátené. Ako dni ubiehali bol na tom horšie a horšie a jedného dňa, keď prišiel domov Frank zase s prázdnou totálne mu praskli nervy a dostal z toho porážku. To ako ho vidíš teraz, je už dobré. Doktori ho dali ako tak dokopy. Ale jeho mužstvo už vôbec nefunguje. Skrátka už by neublížil žiadnej žene ako predtým. Jediné čo dokáže je biť. Tak ako si to videla, keď si sa vrátila. Ale radšej sto rán bičom ako jedna strávená noc s ním," stále rozprávala a ja som nedokázala veriť vlastným ušiam. Bolo to neuveriteľné, no trocha mi aj odľahlo. Už nikdy nikomu nebude môcť ublížiť. Nikdy som nemala v povahe byť škodoradostná alebo neprajná, ale tak ako sa hovorí na každého psa príde mráz. Nechcem spomínať na všetky tie hrozné veci, ktoré nám vyvádzal. Ale čas od času ma tieto čierne myšlienky dobehli. Naplno som sa zahĺbila do svojich myšlienok a spomienky mi len tak behali v hlave.