The Heir of Hell

Chapter 3

*pohľad Mary*

-pred osemnástimi rokmi-

Sedím  na gauči u mojej najlepšej kamarátky, Elisabeth. Elisabeth je v piatom mesiaci tehotenstva a čaká dievčatko. „Katherine Elisabeth, moje nádherné dievčatko. Mamička ťa tak veľmi ľúbi.“ Vravela Elisabeth, keď si hladkala svoje tehotenské bruško. „To je jej meno?“ spýtala som sa jej. Elisabeth sa len usmiala. „Áno. Chcela som, aby sa volala Elisabeth, no môj drahý chcel meno Katherine. Takže je to Katherine Elisabeth, ale chceme, aby ju volali Katherine alebo Kath.“ Povedala s rozžiarenými očami.

Nikdy mi nepovedala kto je jej drahý a to sa mi nepáčilo. Mám z toho divný pocit. „Ach, Elisabeth, vždy si bola taká milá. Budeš úžasná matka.“ Usmiala som sa a objala som ju. „Mary, si moja sestra, nie pokrvná, ale si. A ja ťa neskutočne ľúbim a preto chcem, aby si sa postarala o moju dcérku, ak by sa mi niečo stalo.“ Povedala vážne. Nechápala som čo tým myslí. „Elisabeth? O čom to vravíš? Hrozí ti niečo?“ bola som vydesená a ako správna sestra som sa jej to spýtala. Samozrejme, že by som sa o ňu postarala, no v jej tvári bolo niečo... niečo z čoho som mala zlý pocit.

„Neboj sa o mňa. Nič mi nehrozí, len mi sľúb, že ak by sa niečo pokašľalo, tak sa postaráš o Kath ako o svoju vlastnú.“ Povedala vážne. „Samozrejme, že sa o ňu postarám, ale Elisabeth, čo to má znamenať?“ spýtala som sa jej. „Sľúb mi to!“ povedala dosť nervózne a vážne. „Sľubujem.“ Povedala som s vážnou tvárou, no vnútri som bola príšerne vydesená.

-prítomnosť-

Vtedy som nevedela čo to všetko malo znamenať, no dnes už viem. Vedela som to hneď ako sa Katherine objavila pred dvermi môjho domu. Vtedy som vedela, že sa niečo pokašľalo a Elisabeth je mŕtva. Snažím sa vychovávať Katherine, tak ako som sľúbila, no nedokážem jej viac klamať. Musí vedieť pravdu. Rozhodla som sa, že jej poviem pravdu keď bude mať osemnásť. Chcem ju chrániť, no ďalej to už nejde. Musí vedieť aká úžasná jej matka bola. Keď sa Robert dozvedel o Katherine, bol nahnevaný, priam zúril. Lenže ja som nedovolila, aby ju vyhodil.

Nikdy by som to nedovolila. Mark ju priam zbožňuje a dokonca som mu o všetkom povedala. Všetci vedia, že Katherine nie je ich pokrvná sestra. Jediná Katherine to nevie a to ma mrzí, no je to tak pre ňu lepšie. „Mami?“ oslovila ma Sara a tým ma prinútila sa na ňu pozrieť. „Kath sa nevrátila. Otec ju vzal domov a vrátil sa bez nej.“ Zašepkala tak aby to Robert nepočul. Čo to má znamenať? Prečo by sa vracal bez Kath? Z môjho premýšľania ma prebudil mobil. „Mark?“ oslovila som ho a Mark bol veľmi vystrašený. „Mami! Kath! Kath! Ona krváca! Príšerne krváca! A odpadla! Nechcem ju vziať do nemocnice, snažím sa jej zastaviť to krvácanie no nejde to! Mami, musíš prísť hneď!“ Mark mi vravel celý vystrašený a hneď som sa pozrela na Saru, ktorá môj pohľad pochopila.

„Dobre hneď som tam.“ Povedala som a zložila som. „Čo sa deje, mami?“ spýtala sa ma Sara. Postavila som sa zo stoličky a pozrela sa na ležiacu Prim. „Zostaň pri Prim. Musím ísť domov, Kath krváca.“ Povedala som a obliekala som si kabát. „Je to zlé?“ spýtala sa Sara vydesene, no skôr sa spýtala sama seba, keďže videla môj pohľad. „Prosím ťa, určite to len hrá.“ Povedal Robert. Zastavila som sa. „Áno je to zlé. A hrá? Hrá?! Mark je pri nej a vravel, že je tak domlátená a zbičovaná! Takže určite to nehrá!“ zvýšila som hlas a ponáhľala sa domov. Sara sa pozerala ako odchádzam s vygrúlenými očami. Bežala som k autu, do ktorého som následne nasadla, no ešte predtým som samozrejme nezabudla zakopnúť o kameň.

Šla som 120tkou a bolo mi úplne jedno, že porušujem predpisy. Zaparkovala som pred domom, prudko otvorila dvere od auta a bežala do domu. Prudko som otvorila dvere a vstúpila do izby, v ktorej som uvidela Kath ako leží na bruchu a Mark sa snaží zastaviť krvácanie. „Ako si na tom?“ spýtala som sa, keď som si dávala dolu kabát. „Podarilo sa mi zastaviť krvácanie, nie je to až také zlé. No vystúpila jej teplota.“ Povedal vystrašene. „Dobre, Mark, choď po všetky uteráky, ktoré máme v dome a zamkni všetky dvere a okná.“ Povedala som a on ma poslúchol. Pozrela som sa na Kath a ten pohľad bol hrozný. Kath sa tak veľmi podobala Elisabeth, no teraz je celá od krvi a domlátená ako žito.

„Kath, neboj sa zlatko, to bude dobré. O chvíľu ti bude dobre.“ Vravela som jej a hladila som ju po vlasoch. Celá sa chvela od strachu a od zimy. „Prikryť ťa nesmiem, zlatko. Tie rany potrebujú vzduch a navyše máš vysokú horúčku, musíš to vydržať.“ Povedala som a Mark konečne prišiel so všetkými uterákmi, ktoré som mu následne vzala. „Musíme spraviť studenú kúpeľ. Je až príliš horúca.“ Povedala som a Mark začal napúšťať vaňu ľadovou vodou. Je úžasné ako sa o ňu stará, no viem, že Mark na tom nie je dobre. „Prežije to, však?“ spýtal sa ma. „Neviem zlatko.“ Povedala som úprimne, keď ju Mark niesol v náručí. Keď Kath ležala vo vani, umývali sme ju a ošetrovali. „Mami?“ spýtal sa ma. „Prosím, zlatko?“ spýtala som sa zvedavo. „Bol to otec, však?“ spýtal sa ma akoby to vedel, len si to chcel potvrdiť.

Nevedela som čo mám na to povedať. Bola som zaskočená, no niečo vo mne mi vravelo, že to tak mohlo byť. „Čo tým myslíš?“ spýtala som sa ho nechápavo. „Logicky mami, nemohol to byť nikto iný. Veď keď Prim bola bodnutá, Kath bola v obchode a keď prišla domov, nikto tam nebol a šli hneď do nemocnice. Sara ju síce nemá veľmi v láske, no na toto by sa neznížila. Jediný kto by bol tohto schopný je otec a Sara mu povedala, že ju otec niekam vzal.“ Povedal Mark a prisahám, že ma to znepokojilo ešte viacej a ten pocit, ktorý som cítila vzrastal.