The Heir of Hell

Chapter 13

Sedela som vo svojej izbe a premýšľala som nad všetkým. O pár hodín budem mať osemnásť, to znamená, že ochranné kúzlo nebude fungovať. Doteraz som sa učila všetko o démonoch a anjeloch a netvoroch. Dokonca som sa učila ovládať moju moc, no teraz? Teraz už nemám chuť bojovať. Sam a Dean ma chcú zabiť len kvôli tomu, že môj otec je anjel. Och bože, to vôbec nevedia kto naozaj je môj otec.

Ak by sa dozvedeli, že Lucifer je môj biologický otec, strelili by mi guľku rovno medzi oči bez zaváhania. „Nenávidím sa. Nenávidím čo zo mňa spravili. Nenávidím kto som. Prečo si mi to spravil? Prečo ja? Prečo ja musím byť tvoja dcéra? Čo som kedy spravila? Nikdy som nikomu neublížila, no čo ak niekomu nakoniec ublížim? Prečo som sa vôbec narodila? Čo odo mňa chceš?!“ zakričala som a spadla som na zem stískajúc sa ku kolenám s hysterickým plačom.

*pohľad Lucifera*

„Pane môj, odvtedy čo ste zistili, že je Vaša dcéra nažive, nezastavili ste sa.“ Povedal mi jeden z mojich sluhov a mňa to vytočilo. „Čo odo mňa čakáš? Že prestanem hľadať svoje dieťa?! Ona jediná má nárok na tento trón! Anjeli o nej vedia tiež! A oni sa zastavia až keď bude mŕtva! Teraz mi nájdite moje dieťa! Rozumel si?!“ kričal som po ňom ako zmyslov zbavený. Neviem kde je, nedokážem ju vypátrať. Myslel som, že je mŕtva. Celý ten čas som mohol byť s ňou.

Nikdy som ich nemal opustiť, nemal som ísť do pekla. Nemal som veriť svojmu otcovi, to on ma zavrhol. To on ma hodil do klietky, z ktorej sa mi horko ťažko podarilo ujsť. Ušiel som len vďaka svojej dcére. Vycítil som ju, pretože to ochranné kúzlo na chvíľu stratilo moc, no hneď naskočilo. A práve kvôli nemu neviem kde je. Ubíja ma to. Už štyri dni ju hľadám bez prestávky a nič. „Pane, máme zlé správy. Nevieme ju nájsť.“ Povedal mi Dipper a mňa to rozčúlilo ešte viac. Lusknutím prstov som ho zabil a z neho zostal len čierny dym, ktorý sa po chvíli stratil.

„To ste tu všetci takí neschopní?!“ zakričal som najviac ako som len mohol a všetci démoni odo mňa odišli. Zostal som sám v miestnosti, ktorá ešte len pred pár sekundami bola zaplnená dvadsiatimi z nich. „Čo odo mňa chceš?!“ začul som hlas a niekde v mojom vnútri som cítil, že to bolo moje dieťa. Na okamih som cítil aká je zmätená, vystrašená, smutná a nahnevaná.

Vtedy som sa prudko postavil z môjho trónu a rýchlosťou svetla som si to nenahnevane mieril ku klietke s pekelnými psami. Otvoril som ju a hneď po mne vyskočila Betsy. „Betsy, nájdi moje dieťa. Nesmieš jej ublížiť, len ju nájdi a ochráň ju.“ Povedal som vážne a ona ma poslúchla.


*pohľad Katherine*

„Kath!“ do miestnosti mi vtrhol Mark a za ním ho nasledovali Sa a Dean. Mark ku mne okamžite pribehol a prezeral si ma, či nie som ranená. Sam a Dean skryli svoje zbrane, keď zistili, že v miestnosti nikto okrem nás nie je. „Čo sa do pekla stalo?“ spýtal sa nechápavo Dean. „Ja viem čo sa stalo. Obaja von. Toto  je niečo o čom sa musím porozprávať s ňou osamote.“ Povedal vážne Sam a Mark s Deanom odišli. Sam si sadol ku mne na zem a pozeral sa na mňa.

„Kath, ja viem čo prežívaš. Zistila si pravdu a je veľmi ťažké sa s ňou vysporiadať. Viem, myslíš si, že je to v tvojej hlave bezpečné. Žiadna bolesť, žiadne obavy.  No to nie je pravda Kath. Zbytočne mučíš sama seba. Viem o čom vravím, bol som na tvojom mieste. Chceš ochrániť všetkých okolo seba, preto si sa uzamkla. Kath, lenže my chceme chrániť teba a ak s nami nebudeš komunikovať, ak nám nepovieš všetko čo ťa trápi, nakoniec ťa to zabije.“ Povedal Sam zdrvene a neustále sa na mňa pozeral. „Aspoň budú mať všetci pokoj odo mňa.“ Zašepkala som a Sam ma chytil za ruku.

„Prečo si to myslíš? Tým, že zomrieš, ublížiš ľuďom, ktorých ľúbiš. To naozaj chceš?“ spýtal sa ma neveriacky a ja som zakrútila hlavou. Sam ma objal a hladil ma po chrbte. „Ak budeš pripravená, kľudne nám to povec.“ Zašepkal mi do ucha starostlivo. „Neviem ako mám ovládať svoju moc.“ Zašepkala som vydesene. „Dnes o polnoci sa kúzlo zruší a ja dosiahnem úplnú moc.“ Povedala som hlasnejšie a Sam si ma odtiahol. „Je to o psychike. Všetko je o psychike. Ak ju ovládneš vo svojej hlave, tak sa nemusíš báť, pretože ju ovládneš aj fyzicky." Povedal múdro Sam a pousmial sa.

„Čo si myslela tým, keď si zakričala ‚Čo odo mňa chceš?‘?“ spýtal sa ma zvedavo a nechápavo Sam a ja som sa zamyslela. „To bolo mierené otcovi. Pýtala som sa ho, prečo vlastne žijem, aké má so mnou úmysly.“ Povedala som potichu a Sam prikývol. „Prečo si zrazu milý? Veď si ma chcel ešte pred pár minútami zabiť.“ Spýtala som sa ho zvedavo. „Mark nám všetko povedal. A chcem sa ti za to ospravedlniť, to bol len inštinkt. Sila zvyku. Mrzí ma to, naozaj. Aj Deana to mrzí, len on nie je veľmi typ na ospravedlňovanie.“ Povedal Sam a ja som sa zasmiala.

„On vôbec nevyzerá ako ten typ.“ Odvetila som a Sam vybuchol od smiechu. Neviem čo im všetko Mark povedal, ale som rada. „Ty Sam. Môžem sa ťa niečo spýtať?“ bojazlivo som sa ho spýtala a on sa na mňa znova pozrel a prikývol. „Ak by som sa zmenila na.... veď vieš, monštrum....“ koktala som ako dievča, ktoré sa rozpráva so svojím crushom.

„Nezmeníš sa. Viem to, ty sa nezmeníš, Kath.“ Povedal rázne Sam a mňa to upokojilo. Usmiala som sa a Sam mi dal pusu na čelo a odišiel za chlapcami. „Nezmením sa. Nebudem ako môj otec. Nebudem zlá.“ Mrmlala som si sama pre seba. „To by som nikdy nedovolil.“ Začula som mužský hlas a prudko som sa otočila tým smerom, odkiaľ šiel.