The Heir of Hell

Chapter 11

Prebudilo ma slnko, ktoré mi svietilo do očí a pálilo ma na tvári. Zistila som, že som zaspala so slúchadlami v ušiach a tabletom na uchu. „Čo do kelu?“ spýtala som sa sama seba nechápavo, no potom som si uvedomila, že som si ten odkaz púšťala kolom dokola štyri hodiny vkuse. Odložila som tablet na nočný stolík a šla som sa osprchovať.

„A do kelu.“ Zavrčala som, keď som stala v kúpeľni a videla som popraskaný sprchový kút. Odišla som z izby a namierila si to do Sarinej. Slušne som zaklopala a Sara mi otvorila. „Smiem sa u teba osprchovať? Moja sprcha je v keli.“ Povedala som mojím typickým hlasom, ktorý používam vtedy, keď ma niečo netrápi.

„Samozrejme.“ Povedala a pustila ma dnu. Sarina izba bola krémovej farby. Bola trochu podobná mojej, no Sara v nej mala priveľa kvetov a dokonca tam mala aj dvere navyše. „Prečo máš dvere navyše?“ spýtala som sa jej zvedavo a Sara sa zasmiala. „Mám tam dýky a celkovo zbrane.“ Povedala nadšene s iskričkami v očiach. S nezáujmom som sa pobrala do kúpeľne.

„Vážne Sara? Ružová?“ spýtala som sa jej neveriacky, keď som uvidela jej kúpeľňu v ružovej farbe. Ona len pokrčila plecami a ja som jej zabuchla pred nosom dvere. Keď som vyšla z kúpeľne, Sara v izbe nebola. Tak strašne som jej chcela prehrabať a preskúmať izbu, no radšej som odišla späť do svojej izby. Vzala som USB kľúč a hľadala som pre neho skrýšu. Žiaľ som žiadnu nenašla a rozhodla som sa, že ten USB kľúč budem so sebou nosiť všade.

Je to tak bezpečnejšie. „Sara mi povedala, že máš v keli kúpeľňu.“ Povedal prekvapene Mark keď vošiel do mojej izby bez povolenia. „Mark! Šibe ti?! Čo ak by som sa prezliekala?!“ vyštartovala som po ňom nahnevane. Mark dal hneď ruky do obrannej pozície. „Sorry no, ale už je jedna hodina poobede.“ Oznámil mi ako malému dieťaťu. Ukázala som na dvere od kúpeľne a on tam hneď zaliezol. Po minúte vyšiel a tváril sa prekvapene.

„Čo do pekla?“ spýtal sa nechápavo a ja som len pokrčila plecami. Chcel niečo povedať, no radšej odišiel a ja som sa pustila do hľadania prívesku, na ktorý sa dal pripnúť USB kľúč. Po hodine hľadania som ho našla hlboko v škatuli a hneď som si ten prívesok aj s USB kľúčom pripla na mobil. „Bez mobilu nikam nechodím, takže by tu mal byť v bezpečí.“ Zamrmlala som si popod nos a začula som klopanie na dvere.

„Ďalej.“ Povedala som hlasne a do izby vstúpila Mary. „Mali by sme sa porozprávať.“ Povedala vážne a nervózne. Prikývla som a ona vstúpila dnu. Posadila som sa na stoličku a Mary sa posadila na posteľ. „Viem, že si stále zmätená ohľadom toho všetkého a preto som tu, aby som ti zodpovedala na otázky.“ Povedala pripravene a ja som sa oprela o operadlo.

„Viem, že Elisabeth je moja mama. Viem, že je navždy preč. Štve ma, že som ju nevidela naživo. Viem kto je môj otec a viem aj ako vyzerá. Viem, že mám anjela, na ktorého sa môžem hocikedy obrátiť. Viem, že ty a Elisabeth ste boli najlepšie kamarátky. A mrzí ma, že ťa teraz prestanem volať mamou, no Elisabeth je moja skutočná mama a ona ma neodkopla ako prašivého psa, takže si zaslúži, aby som tak volala len a len ju.

No zasa si ma ty vychovávala a navždy budeš pre mňa ako mama, no rozhodla som sa, že ťa budem volať Mary. Tak je to spravodlivé pre vás obe.“ Povedala som s utriedenými myšlienkami a Mary sa na mňa zmätene pozerala. „Dobre. Súhlasím.“ Povedala rázne a pokojne. „Avšak mám otázku. Prečo mama zomrela? Kto ju zabil?“ spýtala som sa zvedavo a zdrvene. „Kath.... na toto nepoznám odpoveď.“ Povedala smutne.

Prikývla som a zamyslela som sa. Neviem kto a prečo zabil moju mamu, no mám taký pocit, že to bolo kvôli mne. A to nie je všetko. Snažím sa byť pokojná a tváriť sa, že tamto v kúpeľni som nespravila ja, no dobre viem, že som to nejako spravila a strašne ma to desí. Čo ak predsa len ublížim niekomu z nich? „Kath? Katherine?“ oslovila ma Mary a pozerala sa na mňa vydesene.

„Prepáč, zamyslela som sa.“ Povedala som pravdivo a venovala som jej pozornosť. „Poď sa najesť a ak chceš, môžem ti porozprávať o tvojom anjelovi.“ Povedala pokojne a ja som zostala zaskočená. „Ty ho poznáš?“ spýtala som sa zvedavo a Mary prikývla. Obe sme sa premiestnili do kuchyne, kde mi Mary podala tanier opekaných zemiakov so slaninou. Pustila som sa do jedla a Mary mi začala rozprávať o anjelovi. „Tvoj anjel sa volá Balthazar. Je to tvoj strýko.

Vždy na teba dohliadal už od malička. Dokáže byť neviditeľný, ak chce. Kedysi sme spolu niečo mali, no predsa som sa vydala za Roberta a nechala Balthazara. Ublížila som mu tým, no v skutočnosti som ho chránila pred mojou rodinou.“ Povedala sťažka a vydýchla si. „Vie o tom? Že si ho chránila?“ spýtala som sa zvedavo. „Neviem. Nemyslím si.“ Povedala smutne a ukázala na môj tanier nech jem ďalej.

„Balthazar sa na prvý pohľad zdá byť taký agresívny, nervózny, no to nie je pravda. Je milý a starostlivý. Taktiež je pekný, vysoký s krátkymi tmavými vlasmi. Má modré oči a väčšinou nosí čierne športové sako.“ Povedala a zasmiala sa. „Takže strýko má vkus.“ Povedala som s úžasom a zasmiala som sa. Mary prikývla a potom mi vzala tanier, ktorý dala do drezu. Čudné, cítila som sa zmätene, no keď viem pravdu, necítim sa tak.

Cítim sa ľahšie akoby mi ťažký balvan padol zo srdca. „Mary?“ oslovila som ju a ona sa na mňa pozrela. „Kde je strýko teraz?“ spýtala som sa jej zvedavo a čakala som, že mi povie pozitívnu odpoveď. „Neviem, zlatko. Povedal, aby sme ho neprivolávali. Vraj má veľa práce.“ Povedala ako kazeta a mne to prišlo divné, pretože hneď ako to dopovedala tak sa zamyslela. Čo myslela tým privolať?

Zamyslela som sa a zistila som, že by som mala mať niekedy narodeniny. „Koľkého je?!“ spýtala som sa so zvýšeným hlasom a Mary až myklo. „Dvadsiaty november. Dnes máš predsa narodeniny.“ Povedala Mary pokojne a ja som akoby zasekla. „Kath? Kath?!“ začala so mnou mykať Mary, keď som sa nehýbala a neodpovedala jej. „Dnes mám osemnásť.“ Zamrmlala som a vydesene som sa pozrela na Mary. Vtedy akoby jej to docvaklo a zostala vystrašená. „Ten náhrdelník.“ Povedala vydesene.

„Potrebujem strýka. Potrebujem ho! Ako ho privolám?“ spýtala som sa jej zdesene a zmätene. „Ja neviem. Väčšinou si ma našiel on.“ Povedala vydesene a nervózne. „Kath, čo sa stane, ak ten náhrdelník stratí dnes o polnoci moc?“ spýtala sa ma zmätene.
„Nájde si ma otec prinajlepšom a pri najhoršom ma nájdu anjeli.“ Zamrmlala som si popod nos, no zjavne to začula pretože si sťažka vydýchla. „No, tak to by sme sa mali pripraviť.“ Povedala akoby sme nemali na výber.